Mohutné záplavy zasahujúce rozsiahle územia sú nám známe skôr zo zahraničia. Presne pred 55 rokmi však ničivý prírodný živel zasiahol aj územie Slovenska. Povodeň v roku 1965 na južnom Slovensku patrila k tým najhorším prírodným katastrofám na našom území.
Mnohé staršie generácie si zrejme na udalosti z júna 1965 zrejme spomínajú. Živo najmä obyvatelia južného Slovenska, ktorých katastrofa zasiahla priamo, prírodnú katastrofu však sledovalo celé Československo. Voda z Dunaja spôsobila najmä rozsiahle materiálne škody, zobrať si so sebou mala aj dva životy, hoci oficiálne štatistiky neuvádzajú žiadne obete. Zo Žitného ostrova však muselo byť evakuovaných viac ako 50-tisíc obyvateľov.
Upršané mesiace
Rok 1965 bol nezvyčajne mokrý, opisuje udalosti prírodnej katastrofy Štátna ochrana prírody. Výrazné daždivé počasie spôsobilo do polovice júna niekoľko povodňových vĺn. Potom však k už beztak zvýšenej hladine Dunaja prispelo aj topenie snehu v Alpách. Ako však pre TASR povedal klimatológ Pavol Faško zo SHMÚ, k prírodnej katastrofe prispeli aj zrážky na území Čiech a Moravy.
„Morava ako prítok Dunaja situáciu veľmi zhoršovala, pretože tadiaľ tieklo veľmi veľa vody,“ uviedol Faško. „Celkovo na Kamzíku za rok 1965 napršalo 1071 milimetrov, čo je na túto polohu mimoriadne veľa zrážok,“ doplnil Faško.
Už začiatkom júna 1965 hladina Dunaja dosiahla výšku 7,4 metra, čo spôsobili dlhotrvajúce dažde a topenie alpských snehov. Časté dažde mali nepriaznivé účinky na stabilitu ochranných hrádzí a ich podložia, na mnohých úsekoch sa vyskytovali veľké priesaky. V polovici júna Dunaj kulminoval v Bratislave pri vodnom stave 910 centimetrov a v Komárne mala jeho hladina ešte o niečo viac. Správy o presakovaní spodných vôd sa množili. A potom to prišlo. Hrádza nevydržala a Dunaj zalial Žitný ostrov aj jeho obyvateľov.
Z Komárna ostrov, zvyšok pod vodou
Hrádza sa pretrhla najskôr 15. júna pri Patinciach, kde Dunaj poškodil hrádzu v úseku dlhom 80 metrov. Počas niekoľkých hodín bola obec pod vodou, popoludní dosiahol živel aj Ižu. Z Komárna sa stal de facto ostrov, a to len vďaka vojakom a dobrovoľníkom, ktorí za tri dni dokázali vybudovať z 80 ton hliny celkom novú, 1,5 km dlhú provizórnu ochranu. O dva dni na to sa hrádza rozthrla aj pri Kľúčovci. Dunaj tu prerazil 86 metrov dlhú trhlinu, cez ktorú sa na juh Slovenska valilo každú sekundu 1200 kubíkov vody. Keď sa o niekoľko dní zdalo, že najhoršie je minulosťou, Dunaj hrádzu roztrhol aj pri Kolárove.
A tak začal boj s katastrofou dovtedy nevídaných rozmerov. Viac ako 10-tisíc vojakov zasahovalo nepretržite počas 126 dní, aby zachránili, čo voda z Dunaja zničila. Z oblasti južného Slovenska muselo byť evakuovaných viac ako 53-tisíc ľudí z celkom 46 obcí a 3 osád. Zničených bolo 3910 domov, poškodených ďalších 6180 obydlí, zamorené boli všetky vodné zdroje z oblasti Žitného ostrova. Vojaci zo zaplavenej oblasti zachránili aj 100-tisíc kusov dobytka.
Na polia, dediny a osady sa vyvalilo asi 1,1 miliardy kubických metrov vody, čo je viac ako trojnásobok retenčného obsahu Oravskej priehrady. Dunaj celkovo zaplavil viac ako 71-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, ďalších 114-tisíc voda podmyla. Materiálne a hospodárske škody prírodnej katastrofy boli obrovské. V tom čase ich vyčíslili na viac ako tri miliardy korún.
Z obáv vzniklo Gabčíkovo
Ťažko hľadať v prírodnej katastrofe pozitíva, povodeň v roku 1965 však jedno napriek tomu priniesla. Bolo ním urýchlenie projektu výstavby veľkého vodného diela na Dunaji, ktoré by dokázalo skrotiť európsky veľtok a predísť tak ničivým záplavám v nížinných oblastiach. O takomto vodnom diele sa hovorilo už od polovici 19. storočia, k začatiu výstavby v roku 1977 pritom prispeli aj rozsahy záplav z rokov 1965 a 1954. Okrem toho, že Gabčíkovo zabezpečuje, že by sa katastrofa z roku 1965 už nemala zopakovať, je veľkou výhodou aj miestna hydroelektráreň, ktorá produkuje v priemere 8 % spotreby elektrickej energie Slovenska.
TASR, ŠOP, Pravda, SVP, Česká televize
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku