Kým pred niekoľkými rokmi sa na etiku vo výskume príliš nedbalo, dnes sú pravidlá prísne. Práve kvôli etike čelia neurovedci kritike. Mali by svoje výskumy a experimenty zastaviť?

Horúcim trendom sú organoidy

Neuroveda sa posúva vpred míľovými krokmi. V posledných rokoch, ako informuje portál The Guardian, sa napríklad podarilo v laboratórnych podmienkach vypestovať časti ľudského mozgu a tie boli implantované do zvierat. Orgánom vypestovaným v laboratóriu sa hovorí organoidy a momentálne sú vo vede horúcim trendom. Vytvárané sú z kmeňových buniek a aj keď majú len veľkosť hrášku, u niektorých sa prejavila mimovoľná mozgová aktivita podobná mozgovej aktivite predčasne narodených detí.

Vedci si myslia, že ide o prelom v medicíne, keďže budú môcť testovať ľudský mozog bez toho, aby museli skutočne zasahovať do tela žijúceho človeka. Tu však prichádza na rad otázka etiky. Čoskoro sa bude konať každoročná neurovedecká konferencia, na ktorej sa budú odborníci z celého sveta zaoberať tým, kde presne sa etická hranica nachádza. Niektorí považujú za prekročenie hranice samotný fakt, že sa v laboratóriu pestuje ľudský mozog a robia sa na ňom experimenty. Je totiž otázne, čo a do akej miery mozog pociťuje a je neetické vykonávať experimenty na živom organizme, ktorý by pri tom mohol trpieť.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Brainlike blobs made from chimpanzee cells (right) mature faster than those grown from human cells (left). These “cerebral organoids,” three-dimensional clumps of cells that can mimic aspects of early brain growth, reveal similarities and differences among primate brain development . In newly published research, a team reprogrammed white blood cells from chimpanzees into stem cells, which were then coaxed into blobs of brain cells. There were no obvious differences in appearance between the chimpanzee organoids and the human organoids, stem cell biologist Gray Camp says. But a close look at how genes behaved in the two organoids — and how that behavior changed over time — turned up a big difference in pacing. Chimpanzee organoids seemed to grow up faster than their human counterparts. At the same point in time, chimpanzee nerve cells, or neurons, were more mature than human neurons, possessing a profile of gene behavior that’s known to come with cellular age, the researchers found. (In the image above, green indicates cells that will go on to form nerve cells.) Although the human and chimp organoids can offer clues about early brain development, the blobs are approximations of the real thing. Still, such studies hold promise, particularly for their ability to reveal developmental processes that would otherwise be hidden, neurobiologist Paola Arlotta says. . . . (: S. Kanton et al/Nature 2019) . . . #science #biology #neurobiology #microbiology #microscopicworld #chimpanzee #brain #nervecell #organoid

Príspevok, ktorý zdieľa Science News (@sciencenewsmagazine), 19 Okt 2019 o 5:00 PDT

Organoidy sú považované za mimoriadne užitočný nástroj, umožnili totiž bližšie preskúmať autizmus, schizofréniu či príčinu toho, prečo sa po nákaze ochorením Zika rodia deti so zmenšeným mozgom. Tieto informácie by iným spôsobom bolo takmer nemožné získať a vedci dúfajú, že sa im podarí rozlúštiť aj záhadu iných ochorení súvisiacich s mozgom. Je však potrebné zaručiť, aby organoidy netrpeli.

Je otázka etiky na mieste?

Nedávno vedci z Harvardu uverejnili štúdiu, v ktorej informujú o tom, že organoidy môžu obsahovať pestrú škálu mozgových buniek, počnúc retinálnymi bunkami až po kôrové bunky. V priebehu 8 mesiacov si organoid vybudoval celú neurálnu sieť a reagoval na podnety, ako napríklad na svetlo. Keď bol organoid implantovaný do tela zvieraťa, bez problémov sa vytvorili nové prepojenia a organoid bol bohato zásobovaný krvou rovnako, ako ktorýkoľvek iný orgán v tele zvieraťa.

Niektorí vedci si však myslia, že neuroveda zašla v tomto smere priďaleko a implantovanie organoidov by malo byť zakázané. V niektorých krajinách už prísne pravidlá vstúpili do platnosti. Napríklad, v Británii nesmú vedci manipulovať s darovanými embryami, ktoré majú viac ako 14 dní.

Čo sa organoidov týka, vedci si myslia, že aj keď hrozba nemusí byť aktuálna, je len otázkou času, kedy sa podarí vyvinúť vnímajúci organoid. V takom prípade však už bude na diskusie o etike neskoro.

Pozri aj:

Spoznáte chorobu podľa opisu? Tento kvíz by mal na 100% problém zvládnuť aj študent medicíny

The Guardian