Tento fenomén má blízko k tomu, čo sa v pracovnom prostredí nazýva „presenteeizmus“, teda keď sa zamestnanci do práce dostavia za každých okolností, aj keď sú chorí, vyčerpaní alebo na dovolenke, len aby ukázali, že sú „prítomní“. Rozdiel je však zásadný. Pri presenteeizme ide o pasívnu prítomnosť, pri clock-botchingu o reálnu prácu.
správy od nás budete mať ako prví.
Problém je v tom, že táto práca je často neefektívne organizovaná – preťaženosť, zlé plánovanie, zbytočné mítingy alebo neschopnosť dokončiť úlohy vedú k tomu, že pracujete oveľa viac, ako vám je zaplatené. Nie pre kariérny rast, ale preto, že inak to jednoducho nestíhate.
Neustály časový tlak
Ak máte pocit, že večne niečo dobiehate, že vám deň nestačí alebo že na dôležité úlohy máte čas až po sedemnástej, možno sa nachádzate práve v tejto situácii. Skúste si počas niekoľkých dní všímať, kedy máte najviac energie a kedy sa dokážete najlepšie sústrediť. To sú vaše produktívne okná. Každý z nás má iný chronotyp, tzv. biologicky daný rytmus bdelosti. Niekomu to myslí ráno, inému až večer.
Ak pracujete proti svojmu prirodzenému rytmu, môže to byť príčinou zníženého výkonu. Psychológovia odporúčajú viesť si krátky záznam niekoľko dní až týždeň a sledovať úroveň energie, koncentrácie a efektivity počas rôznych častí dňa. Tak zistíte, kedy ste na vrchole výkonnosti a tomu môžete prispôsobiť náročnejšie úlohy.
Nesnažte sa ísť hlavou proti múru. Snaha pretlačiť sa cez únavu a neustále poklesy energie bez prestávok vedie len k zníženej kvalite aj výkonu. Oveľa lepšie funguje práca v kratších, sústredených intervaloch, napríklad podľa „pomodoro“ techniky – s pravidelnými prestávkami na načerpanie síl.
Nezvládate všetko? Hovorte o tom
Možno máte pocit, že všetko musíte zvládnuť sami, no práve vtedy sa môže stať, že sa zacyklíte. Otvorená komunikácia s nadriadeným je kľúčová. Skúste namiesto „to nezvládam“ povedať napríklad: „Momentálne pracujem na X, Y a Z. S týmto novým projektom, čo by ste chceli uprednostniť?“
Takýto konštruktívny prístup ukazuje, že vám záleží na výsledkoch, ale zároveň nastavuje zdravé hranice. Často si totiž nadriadení ani neuvedomujú, koľko času reálne každá úloha zaberá, dokým im to nepoviete. Hlavne, ak patríte medzi tých, ktorí zvyčajne nič nepovedia a radšej všetko zvládnu potichu.
Ak sa vám aj po takejto komunikácii zdá, že toho je stále priveľa, nebojte sa požiadať o krátke stretnutie, kde si spolu prejdete aktuálne úlohy. Môže to výrazne pomôcť lepšie nastaviť očakávania a priority.
Viac času sa nerovná viac výkonu
Občasne zostávať dlhšie v práci, keď horí termín, je v poriadku. Ale ak sa to stane zvykom, znižuje sa vaša kognitívna výkonnosť, čo znamená schopnosť sústrediť sa, premýšľať a robiť kvalitné rozhodnutia. Dlhé pracovné dni vedú k únave, vyčerpaniu a častejším chybám. Jednoducho povedané, mozog potrebuje prestávky, aby mohol fungovať naplno.
Dlhé zotrvávanie v práci vám možno krátkodobo pomôže dodržať termín. Ale z dlhodobého hľadiska to nie je udržateľná cesta k vysokému výkonu. Pravidelný odpočinok, prestávky a duševná regenerácia sú rovnako dôležité ako samotná práca. Bez nich sa kvalita vašich výsledkov začne znižovať.
Prestaňte sledovať hodiny. Sledujte seba
Práca by nemala vytlačiť všetky ostatné aktivity, ktoré vás udržiavajú duševne fit a emocionálne vyrovnaných. Ak sa vám stáva, že sa domov dostanete neskoro, nestihnete si oddýchnuť, zacvičiť si alebo stretnúť priateľov, niečo nie je v poriadku.
Zostať v práci do noci z času na čas je úplne v poriadku. Ale ak je to váš denný režim, možno je čas zamyslieť sa, pre koho to vlastne robíte. Pre seba? Alebo preto, že sa to tak očakáva? Vytvorte si čas na odpojenie sa, mentálny reštart a načerpanie nových síl. V konečnom dôsledku to z vás spraví nielen lepšieho profesionála, ale aj spokojnejšieho človeka.
Nahlásiť chybu v článku