Druhý deň bol, čo sa týka headlinerov, asi najsilnejší spomedzi všetkých štyroch dní. Mená ako José Gonzáles, The Cinematic Orchestra, St. Vincent, Stromboli či Kasabian prepovedali naozaj dlhý večer. José sa vyjadril, že na tak bláznivom mieste ešte nikdy nehral. Nečudo, veď priestory festivalu sú unikátne a človek sa tam niekedy ani necíti ako na festivale medzi tými urbánnymi monštrami starej vítkovickej fabriky na výrobu železa. Kasabian predviedli fantastickú živú šou na ktorú nikto nemá (podľa ich vyjadrenia..) no ľudí o tom asi aj naozaj presvedčili. Nedá sa povedať na ktorom interpretovi bolo najviac ľudí, avšak sú to práve oni, ktorí na toto ocenenie farieb najviac ašpirujú.
správy od nás budete mať ako prví.
The Cinematic Orchestra vo mne zanechali pocit, že tento festival by už ďalej nemal pokračovať, pretože práve toto by bola za ním naozaj dokonalá bodka. Po skončení ich vystúpenia stáli ľudia pred pódiom a rozmýšľali čo ďalej (alebo iba ja?). to sú presne tie koncerty, pre ktoré sa oplatí cestovať diaľku, napríklad aj do Ostravy. Jednoznačne jeden z vrcholov festivalu.
St. Vincent ešte stihla v piatok darovať publiku gitaru a festival sa prehupol do druhej polovice.







Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy
Prešli sme netradičný chodník v Lúčkach na Liptove: Vedie k umeleckým lavičkám aj altánku s výhľadom na hory





















Nahlásiť chybu v článku