Zorina mama je na vozíku, no pokiaľ treba prejsť pár metrov, napríklad z domu do auta, stačí jej chodúľ. Keďže musí byť 24 hodín denne napojená na kyslík, aby mala okysličenú krv, zvyčajne dajú prednosť vozíku. To však neznamená, že je úplne bez pohybu. Ako Zora povedala, keď treba, dokonca aj spolu cvičia.
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keďže je fitneska zaneprázdnená fit pobytmi, nemôže byť stále pri svojej mame. “Moja maminka je už v dome seniorov a veľmi sa jej tam páči. Má presne takú cvičiteľku Zuzku, ako som ja. A ju poslúcha viac než mňa, však to poznáte,” zasmiala sa Zora. O jej mamu je teda postarané vždy a všade, sama to chcela. “Moja maminka si o to sama požiadala, že keď som už nemohla byť pri nej a mali sme opatrovateľku, nechcela by v noci sama. Je veľmi spokojná,” poznamenala.
Našťastie si toto leto Zora zariadila tak, aby mala viac voľna. S výnimkou pár dní, kedy má prácu, teda môže byť naplno k dispozícii milovanej osobe, s ktorou trávi veľa času na spomínanej chalupe.
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy


















Nahlásiť chybu v článku