Evolúcia sa však s nami zahráva zvláštnym spôsobom, občas niekde uberie, inde zase pridá. Ako uvádza portál IFLScience, dôkazom je sval na rukách, ktorým disponujú len nenarodené deti. U dospelého človeka sa stratil pred 250 miliónmi rokov.
Zmizol pred 250 miliónmi rokov
Nenarodené deti miestami dokážu veci, ktoré vedcov udivujú ešte aj dnes. Napríklad, v niektorých prípadoch dokáže dieťa pomôcť chorej matke, a to transportom fetálnych buniek, ktoré následne v tele matky ostávajú celé roky. V tomto prípade vedci zistili, že nenarodené deti disponujú svalom, ktorý nenájdete ani u človeka, ktorý trávi denne niekoľko hodín dvíhaním ťažkých činiek. Sval totiž zmizne skôr, ako sa stihne dieťa narodiť a dospelý človek ho nemá už 250 miliónov rokov.
Ako sa vôbec podarilo tento sval odhaliť? Moderné technológie umožňujú sledovať vývin dieťaťa už v prvom trimestri, keď sa zdá, že ešte žiadne svaly hádam ani mať nemôže. Opak je však pravdou a 3D technológia umožnila zistiť, že dieťa má na ruke 30 svalov, a to už vo veku 7 týždňov gestačného veku, kedy veľkosťou pripomína čučoriedku. Kým dosiahne dieťa vek 13 týždňov a veľkosť citróna, niektoré svaly sa zrastú a ostane ich len 20.
Myš či jašter majú viac svalov a kostí ako človek
Atavizmus, teda znovuobjavenie sa znakov, ktoré sú už z vývojového hľadiska prekonané, teda vedci pozorovali už v prvých dňoch života dieťaťa. Sledovali, ako svaly plodu vznikajú, delia sa, opäť sa spájajú a zanikajú. Svalom, ktoré boli oddelené, no v procese rastu embrya zrástli dokopy, sa hovorí atavistické svaly končatín.
Ide o zaujímavý zvrat v evolúcii, neraz totiž nadobúdame pocit, že ľudské telo je čoraz komplikovanejšie, v niektorých smeroch to však evolúcia zariadila tak, že je telo v skutočnosti jednoduchšie. Najčastejšie pritom dochádza k strate kostí a svalov. Dospelý človek má napríklad menej svalov a kostí ako dospelá myš alebo jašter.
Štúdia publikovaná v časopise Development uvádza, že aj keď by sa u dospelého jedinca atavistické svaly vyskytovať nemali, u niektorých môže dôjsť k zvláštnym anatomickým anomáliám, kedy sval prítomný je, avšak neplní žiadnu významnú funkciu. Napríklad sval na nohe s latinským názvom opponens digiti minimi. Nájdete ho u niektorých druhov opíc, u nenarodených detí a v ojedinelých prípadoch aj u dospelého človeka. Význam však má len pre opice, pomáha im totiž lepšie koordinovať pohyb chodidiel.
IFLScience
Nahlásiť chybu v článku