Najťažší organizmus na svete je pomaly požieraný. Jeden z veľkých unikátov Zeme môže čoskoro zaniknúť

V pohorí Wasatch na západe USA sa na svahoch nad jazerom napájaným prameňmi nachádza jeden obrovský organizmus, ktorý poskytuje rozsiahly ekosystém pre rastliny a zvieratá, ktoré sa naň spoliehajú už tisíce rokov. 

Tisíce osík

Tento rozsiahly organizmus sa volá Pando. Názov vychádza z latinského slova rozširujem sa a skutočne odráža jeho podstatu. Pando totiž tvorí takmer 43 hektárov veľký organizmus tvoriaci topoľom osikovým, uvádza doktor biológie Richard Elton Walton pre portál The Conversation. 

Hoci Pando vyzerá ako les jednotlivých stromov s nápadne bielou kôrou, ktoré sa chvejú aj pri najmenšom vánku, v skutočnosti tu rastie približne 47-tisíc geneticky identických stromov, ktoré vznikajú zo vzájomne prepojeného koreňového systému. Tento genetický jedinec váži okolo 6 miliónov ton a podľa hmotnosti je tak najväčším samostatným organizmom na Zemi.

Osiky majú tendenciu vytvárať porasty s klonmi aj inde, ale Pando je jedinečné práve svojou rozlohou. Porasty inde majú veľkosť iba niečo cez viac ako jeden hektár.

Pando existuje podľa odhadov už 14-tisíc rokov, napriek tomu, že stromy žijú maximálne 130 rokov. Jeho dlhovekosť spôsobila vývoj celého ekosystému, ktorý zahŕňa 68 rastlinných druhov a ďalšie mnohé živočíchy.

Celý ekosystém sa spolieha na to, že osiky tu budú zdravé a budú sa šíriť. A hoci je Pando chráneným územím a nehrozí mu vyrúbanie, hrozí mu zánik z iných dôvodov.

Jelene ako škodná

Jedným z najväčších problémov sú jelene a losy. Ich populácie kedysi regulovali vlky a pumy, tie sú v tomto regióne ale pomaly raritou. Jelene a losy tiež radi hľadajú útočisko v Pando, keďže tu im nehrozí nebezpečenstvo lovu.

Táto zver však požiera nové malé klony a keď jeleň či los odhryzne vrcholec, celý malý stromček hynie. Znamená to, že v Pando chýba mladý porast.

Výnimku tvorí oplotená časť, ktorá zamedzuje prístupu jeleňov a losov.

Choroby a klimatická zmena

Pando je tiež ohrozované tromi najčastejšími chorobami, a to rakovinou kôry, škvrnitosťou listov a chorobou z plesne. Tieto choroby tu síce boli už tisíce rokov, no boli nahradzované novými výhonkami. Teraz, keď ich ubúda, nikto nevie, čo sa stane.

Problém môže predstavovať aj klimatická zmena. Nie sú mu síce cudzie vysoké teploty ani sucho, no zmenšujúce množstov zrážok a každoročné teplotné maximá môžu so stabilitou systému poriadne zamávať.

Pozri aj:

Zhotoviť víťaznú fotku mu trvalo 5 rokov, uspel aj 10-ročný chlapec: Toto sú najkrajšie zábery…