Bez ozónovej vrstvy by život na Zemi neexistoval, rozhodne nie v takej forme, ako ho poznáme dnes. Ozón chráni živé organizmy na našej planéte pred nebezpečným ultrafialovým slnečným žiarením, jeho koncentrácia v atmosfére však kolíše, a to výrazne práve kvôli činnosti človeka. Keď sa koncentrácia ozónu rapídne zníži, vzniká takzvaná ozónová diera. Jedna taká, zrejme najväčšia v čase pozorovaní, sa práve vytvorila nad Arktídou.
Zrejme najväčšia ozónová diera, akú sme kedy zaregistrovali, sa vytvorila nad oblasťou severného pólu v Arktíde. Na základe údajov satelitu Copernicus Sentinel-5P o tom informuje Európska vesmírna agentúra (ESA). Ozónovú dieru poznáme z oblasti Antarktídy, kde sa tvorí každoročne na jeseň. Po jej objavení v roku 1985 svet prijal prísne opatrenia, aby zamedzil v jej ďalšom rozširovaní a zdá sa, že podpísanie Montrealského protokolu skutočne prinieslo ovocie. Teraz sa však diera v ozónovej vrstve vytvorila aj na opačnom konci planéty.
Zníženie koncentrácie ozónu v atmosfére a vytvorenie takzvanej ozónovej diery so sebou prináša viaceré riziká. Ultrafialové žiarenie, ktoré vo zvýšenej miere preniká stratosférou, môže spôsobovať rakovinu, šedý zákal či ďalšie zdravotné problémy. K rozširovaniu ozónovej diery prispievajú vo veľkej miere človekom vytvorené chlórofluorované uhľovodíky známe ako CFC, ktoré však boli v roku 1987 zakázané. Veľká diera vzniká pravidelne na južnej pologuli, v severnej časti planéty šlo doposiaľ skôr iba o akési miniatúry. Dáta však teraz poukazujú na najväčší pokles koncentrácie ozónu v Arktíde v histórii pozorovaní.
Arktická diera čoskoro zmizne
Podľa vedcov z ESA sa však netreba obávať rizika zdravotných problémov, diera by sa mala „uzavrieť“ do polovice apríla. Aktuálne má rozlohu približne 1 milión km2, čo predstavuje len zlomok priemernej rozlohy ozónovej diery, ktorá sa pravidelne vytvára nad Antarktídou. Tá je „otvorená“ 3 až 4 mesiace v roku a dosahuje veľkosť 20- až 25 miliónov km2. Napriek tomu, že ide zrejme o najväčší ozónovú dieru v oblasti Arktídy, v porovnaní s tou antarktickou je skôr len „mini-dierou“.
Ozónová diera na severnej pologuli je však zaujámavá z iného dôvodu. Vedcov zaujal dôvod jej vzniku, za ktorým stojí atypické zimné počasie. Nízka koncentrácia ozónu v atmosfére vzniká dôsledku extrémne nízkych teplôt, slnečného žiarenia a chemickými látkami, akými sú napríklad CFC uhľovodíky. Keďže v Arktíde nebýva tak chladno ako v Antarktíde, ozónová diera obrovských rozmerov tu pravidelne nevzniká.
Ako vznikla?
Táto zima však bola výnimkou. Na jej konci sa v oblasti severného pólu v dôsledku polárneho víru koncentrovalo veľké množstvo mimoriadne chladného vzduchu. Na konci polárnej zimy sa objavili aj prvé slnečné lúče, čo spôsobilo pokles koncentrácie ozónu. „Od 14. marca sa množstvo ozónu v Arktíde znížilo na úroveň, ktorú už považujeme za ozónovú dieru,“ hovorí Diego Loyola z nemeckého národného centra pre letectvo a vesmír.
Napriek tejto výnimočnej situácii sú vedci presvedčení, že ozónová vrstva sa od podpisu Montrealského protokolu v roku 1987 uzdravuje. Podľa priebežných výpočtov sa vrstva zotavuje rýchlosťou 1 až 3 % ročne a predpokladá sa, že sa na celom svete dostane do pôvodného stavu približne v roku 2060, keď sa uzdravia aj polárne oblasti, kde je vrstva najtenšia.
Nahlásiť chybu v článku