Ľudia majú podľa odborníkov na koži rôzne vzory. Na prvý pohľad síce tigrie pruhy či škvrny nie sú viditeľné, no to neznamená, že tam nie sú. Ako vznikajú?
Telo máme pokryté rôznymi vzormi
Ako informuje web Science Alert, ľudské telo je pokryté pruhmi a rôznymi vzormi, ktoré sú za bežných okolností voľným okom neviditeľné. Výrazne viditeľné sú v prípade rôznych ochorení, ako je napríklad vitiligo či ekzém. Na prelome 19. a 20. storočia nemecký dermatológ Alfred Blaschko skúmal pokožku viac ako 150 pacientov. Zaznamenával vzorce znamienok a rôznych kožných ochorení na ich telách a zistil, že sa objavujú v určitých líniách.
Zdalo sa, že línie sa objavili už pri narodení a nesledovali žiadny iný známy telesný systém, napríklad cievy alebo nervy. Namiesto toho vytvárali široké oblúky na hrudníku, horské tvary na chrbte a vírivé slučky na zadku. O 100 rokov neskôr doplnil lekár Rudolf Happle mapu o ďalšie detaily vrátane špirál na hlave a krku.
Predpokladá sa, že tieto Blaschkove línie sledujú cesty, ktoré absolvovali naše bunky počas embryonálneho vývoja, keď sa delili a rástli do podoby kože, s ktorou sme sa narodili. Konkrétne sú to cesty keratinocytov (hlavných buniek nášho povrchu kože) a melanocytov (buniek hlboko v epiderme, ktoré sú zodpovedné za náš kožný pigment).
Vznikajú ešte pred narodením
Melanocyty sa vytvárajú v čase, keď sme ešte len zhlukom niekoľkých stoviek buniek. Približne v tomto štádiu vývoja u žien si bunky začnú náhodne vyberať, ktorý chromozóm X takpovediac vypnú, pretože na jednu bunku potrebujeme aktívny len jeden z nich, ale zdedili sme dva, jeden od mamy a jeden od otca.
Takže niektoré embryonálne bunky, z ktorých vzniknú naše kožné bunky, budú mať otcov chromozóm X, zatiaľ čo iné budú mať matkin chromozóm. Všetky bunky, ktoré sa rozdelia z týchto raných buniek, si zachovajú rovnaké epigenetické nastavenie chromozómu X, čo znamená, že celá Blaschkova línia bude mať aj túto verziu DNA, zatiaľ čo línia vedľa nej môže, ale nemusí mať rovnakú verziu.
Odborníkov fascinuje chimérizmus
Takto sa niektoré vzory prezentujú ako línie, zatiaľ čo iné sa prejavujú ako väčšie škvrny. Takéto mozaiky genetických vzorov sa nazývajú mozaicizmus. Keďže farba ľudského pigmentu je daná viac ako len génom na chromozóme X, tento efekt u ľudí zvyčajne nie je viditeľný voľným okom. U iných živočíchov, napríklad u mačiek, sú však gény pre farbu srsti spojené výlučne s ich chromozómom X. Ich farebné škvrny jasne označujú, kde sa nachádzajú dva rôzne typy buniek, jedna skupina s maminým chromozómom X a druhá s otcovým.
Niektoré stavy spôsobené mutáciami však môžu tieto línie zviditeľniť aj u ľudí. Ďalším zriedkavým, ale extrémne ojedinelým príkladom mozaicizmu u ľudí je chimérizmus. Dochádza k nemu vtedy, keď sa dve rôzne oplodnené vajíčka spoja a vytvoria jedného jedinca. Môže to skončiť náhodnou kombináciou dvoch geneticky odlišných typov kože, ktoré sa najčastejšie vizuálne prejavujú ako šachovnicový vzor.
Nahlásiť chybu v článku