Na dne mrazivého mora našli informačnú zlatú baňu, Sovietov odpočúvali celé roky. Odvážna misia CIA mala dvojitý úspech

Druhá polovica minulého storočia bola definovaná studenou vojnou, ktorá takpovediac rozdelila svet železnou oponou. Obdobie plné neistoty, napätia či rivality prinieslo aj veľké špionážne hry, vďaka ktorým vzniklo niekoľko mimoriadne zaujímavých projektov. Ako Sovietsky zväz, tak aj západné mocnosti vymýšľali často až husárske kúsky, aby získali to najcennejšie.

Pochopiteľne, cenu zlata mali v tomto období hlavne informácie. Tie dokázali poskytnúť obom stranám kľúčovú výhodu prakticky v akejkoľvek oblasti. Známych je niekoľko extrémnych pokusov – kým niektoré sa skončili fiaskom, iné zaznamenali nevídaný úspech. Práve do druhej skupiny môžeme zaradiť operáciu Ivy Bells, ktorá prebiehala počas 70. rokov 20. storočia.

Dnes už nie je tajomstvom, že sa do tajných projektov často investovali milióny dolárov bez akejkoľvek záruky, že by sa takéto investície mohli vyplatiť. Prípad Ivy Bells nebol výnimkou, no podľa vtedajších hlavných predstaviteľov americkej CIA to bol risk, ktorý museli podstúpiť. Poďme sa ale najprv vrátiť na začiatok.

Kábel na dne mrazivého mora

Prapočiatky operácie Ivy Bells siahajú približne do roku 1968, v rámci ktorého prebiehala iná, rovnako ultimátne prísna misia, známa aj ako Projekt Azorian. Viedol ju James Bradley, ktorý sa do čela amerického Úradu námornej spravodajskej služby dostal dva roky predtým. Ako uvádza portál Interesting Engineering, Bradley veril, že v mrazivom Ochotskom mori sa nachádza nešifrovaná telefónna linka. Napovedalo mu to niekoľko indikátorov.

Tým prvým bola zaneprázdnenosť sovietskych kryptografov a potreba rýchlej komunikácie medzi základňami – existovala pravdepodobnosť, že tieto problémy vyrieši podmorský komunikačný kábel. Pochopiteľne, ak by aj existoval, bolo by náročné v rozľahlých moriach určiť jeho presnú polohu. Podľa webu Military.com, v tomto smere Bradley využil svoje poznatky z detstva pri rieke Mississippi.

Spomenul si na výstražné tabuľky umiestnené pri brehoch rieky, ktoré plavidlá upozorňovali na to, aby nekotvili na určitých miestach. Viedli tam totiž káble rôzneho druhu a mohlo by tak dôjsť k ich poškodeniu. Spolu s tímom ďalších ľudí sa zamerali práve na tieto znamenia a začali s tajným skúmaním sovietskeho územia. A výsledok? Našli, čo hľadali. Séria sľubne vyzerajúcich znakov sa objavila v severnej časti Ochotského mora. Ani zďaleka to však neznamenalo víťazstvo, misia sa vtedy sotva začala.