Otázka dekriminalizácie, či v niektorých štátoch sveta dokonca aj legalizácie, určitých druhov drog je stále čoraz horúcejšou. Existuje niekoľko dôvodov, prečo je to dobrý nápad, ale aj prečo nie. Mnohé štáty zvažujú znižovať trestné sadzby pri niektorých drogách, iné však uvažujú nad tým, že by niektoré látky zo zoznamu tvrdých drog úplne vylúčili. To by malo za následok, že by ich užívatelia mohli užívať a aj prechovávať úplne beztrestne. Len veľmi ťažko sa predstavuje, čo by to vo svete spôsobilo. Nedávna štúdia však ponúkla na túto problematiku pomerne zaujímavý pohľad.
Keďže mnohé štáty pristupujú k otázke drog rozdielne, je len veľmi ťažké si predstaviť, ako zmeny v prípade dekriminalizácie či legalizácie niektorých drog ovplyvnia ich užívanie či samotný trh. Odpovede sa rozhodli hľadať vedci v štúdii, o ktorej informoval web IFL Science.
Dekriminalizácia jednej drogy ovplyvní iné
Nová štúdia v časopise Addiction napríklad odhalila, ako len legalizácia rekreačnej marihuany zmenila povahu rôznych nelegálnych trhov s drogami na území Spojených štátov amerických. Len v USA došlo k pozitívnej zmene zákonov o užívaní marihuany v celkovo 15 štátoch. To malo za následok, že došlo k masívnej distribúcii aj ostatných nelegálnych drog, ktoré si teraz môžu ich obyvatelia viac-menej beztrestne zadovážiť. Alebo aspoň zdanlivo beztrestne. Mnohé tvrdé drogy totiž aj naďalej zostávajú zakázané, dekriminalizácia tých ľahších ich ale v mnohom spravila prístupnejšími.
„Naše prieskumné zistenia naznačujú, že trhy s nelegálnymi drogami nemusia byť závislé od právnej regulácie trhu s kanabisom,“ vysvetlila hlavná autorka novej štúdie doktorka Angélica Meinhofer. Tá ďalej dodala, že legalizácia marihuany môže poskytnúť veľmi dôležité dáta o tom, ako vôbec trh s drogami funguje a ako ho tieto výrazné zmeny zákonov ovplyvňujú z dlhodobého hľadiska.
Autori štúdie pri výskume vychádzali z údajov, ktoré zhromaždila agentúra Drug Enforcement Agency. Tá sa zaoberá analýzou cien a koncentrácie ilegálnych drog ako marihuana, heroín, kokaín, amfetamín a rôznych opioidov v štátoch USA, ktoré majú miernejšie zákony voči užívaniu kanabisu. Veľkou pomocou im však boli aj dáta z nástroja Price of Weed. Vďaka tomu zistili, ako sa zmenili ceny konope po tom, čo boli prijaté dekriminalizačné zákony.
Ceny drog po dekriminalizácii klesali
Ako sa ukázalo (a viac-menej očakávalo), po zmiernení právnych legislatív cena „kvalitnejšej marihuany“, ktorá miernejším novým pravidlám nepodlieha, klesla v týchto štátoch o 9,2 percenta. Pri „nekvalitnejšej marihuane“ (teda tej, ktorá miernejším pravidlám podlieha a je možné ju viac-menej užívať beztrestne) poklesla dokonca až o 19,5 percenta. Takúto je ale možné zohnať legálne len od predávajúcich s licenciou, respektíve v oficiálnych výdajniach. Akékoľvek ďalšie zákonom neupravené druhy marihuany zostávajú aj naďalej nezákonné a hrozia za ich predávanie i držbu rôzne postihy.
Nižšie ceny za marihuanu odborníci odôvodnili tým, že keďže je možné ju pestovať aj doma, nie sú do distribučného procesu zapojené drogové kartely. Netreba ju teda dovážať tisícky kilometrov. To ale tiež má zrejme za následok fakt, že kartely jednoducho prestali marihuanu do niektorých krajín úplne dovážať a z trhu odišli.
No zatiaľčo dodávky a ceny marihuany poklesli, zvýšil sa predaj a aj cena iných ilegálnych drog. V prípade heroínu sa zvýšil dopyt po ňom o 54 percent a ceny sa zvýšili o 64 percent. Zaujímavé ale je, že vedcom sa nepodarilo zistiť, že by sa v krajinách s uvoľnenejšími zákonmi na drogy zvýšili ceny alebo dopyt napríklad po kokaíne či metamfetamíne.
Zdá sa teda, že uvoľňovanie zákonov týkajúcich sa niektorých drog má za následok znižovanie cien nielen ľahších, ale aj ich tvrdších variantov. Stále je ale veľmi málo dát a až čas ukáže, či sa dekriminalizovanie a legalizácia oplatia a či to nebude mať zlý dopad na ich užívateľov, a rovnako tak aj na zvýšenie počtu ich užívateľov.
Nahlásiť chybu v článku