Napríklad, nepovieme návšteve, že koláč, ktorý pripravila, je absolútne nejedlý. Alebo povieme, že máme veľa práce, keď sa nám práve s priateľmi nechce ísť von. Ako však na nás klamstvá vplývajú a čo robia s našim mozgom?
Klamstvo ovplyvňuje náš mozog
Väčšina ľudí považuje klamstvo za spôsob ubližovania iným ľuďom, je to však dvojsečná zbraň, ktorá môže ublížiť aj tomu, kto klamstvo vyslovil. Napríklad, ako uvádza Washington Post, klamstvá menia štruktúru mozgu. Vďaka tomu sa vytvorenie a vyslovenie klamstva stáva zakaždým jednoduchším. Človek sa prestáva báť toho, že bude pri lži prichytený, stáva sa necitlivejší a nadobúda dojem, že klamstvo je ideálny spôsob, ako získať nejakú výhodu, píše portál Science Times.
Keď sme však my tí, ktorí sú často oklamaní, sme zmätení, máme pochybnosti o tom, čo je pravda a čo klamstvo a dostávame sa do bludného kruhu tzv. alternatívnych faktov. Avšak pre človeka, ktorý klame často, sa klamstvo stáva rutinnou záležitosťou.
Pochopiteľne, nikto nie je za každých okolností celkom úprimný, priznávame si to však len ťažko. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Human Communication Research, z 1 000 opýtaných až 60 % tvrdí, že v priebehu dňa nevyslovili žiadnu lož. Ďalšia štúdia publikovaná prostredníctvom portálu Psycnet zas uvádza, že denne vyslovíme v priemere dve klamstvá.
Neškodné nie sú ani biele lži
Medzi tie najčastejšie lži platia tzv. biele lži, kedy svoje klamstvá ospravedlňujeme tým, že nechceme nikomu ublížiť alebo si myslíme, že bude lepšie, keď ten druhý sa pravdu nedozvie. Pokiaľ však ide o človeka trpiaceho antisociálnou poruchou osobnosti alebo o patologického klamára, ten niečo také ako „biela lož“ nepozná.
U tých platí, že čím viac klamú, tým sú v tom lepší. Postupom času už viac nie je problém vysloviť klamstvo, problémom sa stáva úprimnosť. Práve preto, ak by patologický klamár musel podstúpiť test detektorom lži, zvládol by ho bez problémov.
Ako sme spomínali, pravidelné klamanie mení ovplyvňuje mozgu. Ako informuje štúdia publikovaná Prostredníctvom Nature Neuroscience, čím viac klamstiev vyslovujeme, tým viac sú oslabené signály vychádzajúce z časti mozgu, ktorej sa hovorí amygdala.
Ako uvádza portál Pubmed, klamstvo neovplyvňuje len amygdalu, ale aj tzv. prefrontálny kortex, teda špecifickú časť mozgovej kôry, ktorá do značnej miery ovplyvňuje našu osobnosť. Výskum publikovaný v časopise Cerebral Cortex ukázal, že ak jedinec hovorí pravdu, v prefrontálnej kôre sa nedejú žiadne významné zmeny. Naopak u ľudí, ktorí klamú, je táto časť mozgu aktívna.
Nahlásiť chybu v článku