Vedci našli množstvo maličkých čiastočiek plastu aj v arktickom snehu, čo poukazuje na to, že tzv. mikroplasty sú vťahované do atmosféry a prenášané na veľkú vzdialenosť do niektorých z najodľahlejších kútov planéty. Informovala o tom agentúra AP.
Výskumníci študovali vzorky snehu odobraté na miestach v Arktíde, v severnom Nemecku, v bavorských a švajčiarskych Alpách a na severomorskom ostrove Helgoland.
„Hoci sme očakávali, že nájdeme mikroplasty, ich enormné koncentrácie nás prekvapili,“ povedala Melanie Bergmannová, výskumníčka z Ústavu Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum v nemeckom Bremerhavene.
Zistenia vedci publikovali v stredu v odbornom časopise Science Advances.
Predošlé štúdie už preukázali prítomnosť mikroplastov – čo sú malé úlomky plastov, definované ako čiastočky s priemerom menej než päť milimetrov – vo vzduchu v Paríži, Teheráne či čínskom meste Tung-kuan, píše AFP.
Nový výskum ukázal, že tieto kúsky plastov sa môžu dostať do vzduchu podobne ako prach, peľ a jemné čiastočky z výfukových splodín. Vplyv mikroplastov na životné prostredie je predmetom čoraz väčšieho znepokojenia, vedci však dosiaľ nezistili, aké účinky majú na ľudí alebo zvieratá.
Spoluautorka štúdie Bergmannová uviedla, že najväčšiu koncentráciu mikroplastov objavili v bavorských Alpách, kde v jednej zo vzoriek namerali viac než 150.000 čiastočiek na liter.
Hoci arktické vzorky boli menej znečistené, vzorka s treťou najvyššou koncentráciou – 14.000 čiastočiek na liter – pochádzala z ľadovej kryhy z prielivu medzi Grónskom a Špicbergami
V priemere výskumníci zistili vo vzorkách z tohto regiónu 1800 čiastočiek mikroplastov na liter.
Podľa autorov je dosiaľ šírenie mikroskopických plastových čiastočiek vzduchom ako zdroj kontaminácie zanedbávané a malo by sa sledovať pri štandardných programoch monitorovania znečistenia vzduchu.
„Skutočne potrebujeme vedieť, aké účinky majú mikroplasty na ľudí, najmä v prípade vdýchnutia,“ dodala Bergmannová.
Biológ z Nórskej univerzity techniky a prírodných vied Martin Wagner, ktorý sa na štúdii nezúčastnil, uviedol, že zistené mimoriadne vysoké koncentrácie mikroplastov môžu byť sčasti výsledkom metód, aké vedci použili. Umožnili im totiž objaviť čiastočky s priemerom len 11 mikrometrov, teda 0,011 milimetra, čo je menej než hrúbka ľudského vlasu.
„Je to významné, pretože väčšina doterajších štúdií skúmala oveľa väčšie mikroplasty,“ citovala Wagnera AP. „Na základe toho by som usúdil, že veľmi podceňujeme skutočné úrovne mikroplastov v životnom prostredí.“
Zvládne byť prorokom každý? Naša redakcia predpovedala 46 vecí na rok 2025, vyše 44 % z toho správneNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku