Kedysi praskal vo švíkoch, natáčali tu aj Fontánu pre Zuzanu: Ikonický motorest dnes chátra, jeho osud spečatila diaľnica

Opustené budovy nájdeme prakticky v každom kúte Slovenska. Kedysi išlo o reštaurácie, hotely, kúpele, motoresty, obytné budovy či firmy. Všetky postihol rovnaký osud, často dokonca s veľmi podobným, ba až identickým scenárom. Pomerne peknú kapitolu stihol napísať aj známy podtatranský motorest s názvom Sosna, ktorý začiatkom 21. storočia prekvital životom, no už o pár rokov nebolo po hosťoch ani stopy.

Kým pri mnohých hoteloch, firmách a rekreačných zariadeniach hral hlavnú rolu pád bývalého režimu a s ním súvisiace privatizácie, nástup kapitalizmu, konkurencia či pochybní majitelia, príbeh Sosny má odlišný charakter. Keď sa v ňom koncom 90. rokov naplno hodovalo, asi málokomu by napadlo, že už o približne 10 rokov bude bez hostí a na pokraji zatvorenia. Nuž, v tomto prípade padla úspešná prevádzka za obeť rozvoja regiónu. A to doslova.

Po otvorení ho spopularizoval legendárny film

Ako uvádza portál Trend, príbeh ikonického motorestu sa začal písať v roku 1992, keď bola dokončená pôvodná stavba s jedným nadzemným podlažím. Zariadenie dostalo príznačný názov Sosna a obkolesené lesom sa nachádzalo na frekventovanej tranzitnej trase medzi obcami Mengusovce a Štrba. Ak by sme si to vzali ešte zo širšieho pohľadu, išlo dokonca o trasu národného významu, nakoľko to bol pred postavením diaľnice hlavný ťah medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami.

Motorest ležiaci hneď vedľa hlavnej cesty v malebnom podtatranskom prostredí prirodzene lákal okoloidúcich pracovníkov, kamionistov, ale aj rodiny s deťmi a turistov. Mnohí pamätníci spomínajú na časy, keď veľké parkovisko pred Sosnou bolo úplne plné a nájsť tu miesto pre ďalšie vozidlá bol problém. Okrem spomínaných faktorov však zariadenie do značnej miery spropagoval aj populárny film.

Ako uvádza magazín Korzár, v roku 1993, teda približne rok po otvorení, sa tu totiž natáčala druhá časť Fontány pre Zuzanu, v ktorej si zahrali napríklad Pavol Habera, Maroš Kramár, Helena Růžičková či Ibrahim Maiga. Fanúšikovia tohto filmu si iste vybavia niekoľko záberov, ktoré sa spájajú práve s motorestom, a to ako s interiérom, tak aj s exteriérom. Pozorní diváci a pamätníci však vedia, že vtedajšia podoba ešte úplne nezodpovedala tej terajšej.

V roku 1996 sa realizovala dostavba, ktorá motorestu dodala aj širšie možnosti pre ubytovanie. Konkrétne mal ponúkať 14 izieb, v ktorých by našlo útočisko približne 40 ľudí. Ako vyplýva zo starších ponúk turistických webových stránok, rovnakú kapacitu si Sosna udržala aj v nasledujúcich rokoch. V motoreste sa tiež organizovali rôzne skupinové eventy a diskotéky, reštaurácia bola schopná poňať až 70 hostí.

Hostí ukradla diaľnica

Ako už bolo spomínané, Sosna sa síce nachádzala prakticky bezprostredne pod končiarmi Vysokých Tatier, no tatranskí turisti neboli jej cieľovou skupinou. Objekt ťažil práve z tranzitujúcich ľudí, ktorým dlhé roky v tomto regióne chýbala diaľnica. Jej stavba sa naťahovala podľa Trendu až 10 rokov, čo ale majiteľovi motorestu iba vyhovovalo. Na druhej strane, otvorenie D1 bolo iba otázkou času a na túto udalosť sa skrátka Sosna zrejme pripraviť nevedela.