Kalmáre sa v našom ponímaní spájajú najmä so stredomorskou kuchyňou a ak ste boli niekedy na dovolenke na juhu Európy, možno ste neodolali a tohto chutného morského živočícha ste si dopriali na obed či na večeru. Avšak tieto zvieratá nie sú zaujímavé iba z pohľadu gastronómie, ale aj na úrovni DNA a RNA.
Gény pri ľuďoch sa zvyčajne nemenia, ak teda nie sú rekombinované a prenášané na ďalšiu generáciu. To isté platí aj našej mediátorovej RNA (mRNA), ktorá slúži bunke na regulovanie množstva konkrétneho produkovaného proteínu.
Akonáhle mRNA opustí jadro bunky, tak genetická informácia, ktorú nesie, sa už nemení, no ako upozorňuje portál Science Alert, nový výskum ukazuje, že u kalmárov to tak nie je.
Jediný živočích na svete s touto schopnosťou
„Ukazuje sa, že kalmáre dokážu modifikovať RNA na okraji bunky,“ uvádza genetik Joshua Rosenthal. Jeho tím skúmal vzorky nervov dospelých samcov kalmárov s latinským pomenovaním Doryteuthis pealeii a zistili, že v ich neurónoch bola mRNA editovaná mimo jadra bunky, a to na jej okraji v časti zvanej axón.
Táto editácia mRNA umožňuje kalmárom jemne dolaďovať potrebu množstva vyrábaného proteínu. Je to tak jediný živočích na Zemi, o ktorom vieme, že to dokáže.
Nie je to prvýkrát, čo tieto živočíchy prekvapili vedcov. Už v roku 2015 zistili, že kalmáre dokážu upravovať svoju mRNA vo vnútri jadra bunky vo veľkej miere. V oveľa väčšej, ako to dokážu iné živočíchy, napríklad aj človek.
V jadre a aj mimo neho
Tím vedcov teraz dokázal nielen to, že kalmáre upravujú svoju mRNA v obidvoch prípadoch, ale že ju viac upravujú práve mimo jadra bunky.
Aj chobotnice či sépie vo veľkom upravujú svoju mRNA a vedci sa domnievajú, že by to mohol byť jeden z dôvodov, prečo sú tieto živočíchy oveľa viac inteligentnejšie ako iné bezstavovce.
„Zistenie, že genetickú informáciu je možné v bunke diferenčne upravovať, je nové a rozširuje naše predstavy o tom, ako sa genetické zadanie môže meniť,“ uvádza vedecký tím a dodáva, že „takýto proces by mohol jemne dolaďovať funkcie proteínov, aby sa mohli splniť špecifické fyziologické požiadavky rôznych častí bunky.“
Môže pomôcť chorým
Aj keď zatiaľ prínos tohto zistenia je viac zaujímavý ako užitočný, vedci sa domnievajú, že nakoniec by tento systém mohol byť nápomocný pri liečbe neurologických porúch, ktoré zahŕňajú nefunkčnosť axónov.
Na editáciu DNA vedci už nejaký čas používajú metódu CRISPR, teda akési genetické nožnice. Tie však pri chybnom použití môžu byť nebezpečné. Ak však ide o úpravu RNA, jej zmena trvá iba niekoľko minút či hodín.
„Editácia RNA je oveľa bezpečnejšia ako editácia DNA,“ povedal Rosenthal pre portál Wired. „Ak aj urobíte chybu, RNA o chvíľu zanikne,“ dodal.
Podľa Rosenthala je teda kalmár veľmi pozoruhodným zvieraťom, ktoré nám ešte odhalí mnoho ďalších biologických tajomstiev, z ktorých niektoré nakoniec môžu pomôcť ľuďom s neurologickými problémami. To je celkom slušný výkon na zviera, ktoré zvyčajne končí na tanieri obložené kúskami citrónov.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku