Na jar v roku 1996 sa americký patológ z Texasu, Beck Weathers pripojil k skupine 8 horolezcov, ktorí mali za cieľ pokoriť Mount Everest. Beck bol už roky zapálený pre turistiku a bol na misii zdolať najvyššie vrcholy všetkých kontinentov. Toto mal byť jeho druhý výstup. Prvý absolvoval na Antarktíde, kde vystúpil na najvyšší vrchol Vinson Massif. Teraz mal nasledovať Mount Everest.
Svojmu výstupu na najvyšší vrch sveta bol oddaný. Nemal vlastne ani čo stratiť. Beckova manželka totiž jeho záľubu pre horolezectvo nechápala. Po 20. rokoch manželstva mu oznámila, že akonáhle príde z výstupu na Everest, tak sa s ním rozvedie. Beck aj napriek tomu odletel do Nepálu.
V deň, keď mal začať výstup bol pomerne silný vietor. Ani teplota, miestami takmer -30 stupňov Celzia, nebola rozhodne ideálna. Beck bol napriek tomu rozhodnutý 10. mája 1996 vyraziť. Expedíciu viedol skúsený horolezec Rob Hall z Nového Zélandu. Tento trek ale vyhodnotil zle. Nikto v ten deň nemal na výstup vyraziť.
Osem horolezcov sa v to ráno vybralo na expedíciu. Počasie sa napriek vetru javilo ako dobré. Bola síce zima, no výstup o dĺžke 12 až 14 hodín predpokladali, že zvládnu. To ešte netušili, aká krutá môže táto najvyššia hora sveta byť.
Krátko predtým ako Beck odišiel do Nepálu, absolvoval operáciu očí. Tá mala opraviť jeho krátkozrakosť. Nanešťastie, nadmorská výška pôsobila na rohovku tak, že po tom, ako padla tma, Beck bol prakticky slepý.
Ked Hall zistil, že Beck nevidí, zakázal mu pokračovať vo výstupe a nariadil mu zostať na ceste, zatiaľ čo on dovedie ostatných na vrchol. Keď sa budú vracať späť, tak ho zoberú dole. Beck súhlasil. Niekoľko ďalších skupín, ktoré sa vracali z výstupu mu ponúklo, že ho zoberú so sebou dole, no on odmietol a čakal na svoju skupinu. Vtedy ešte netušil, že Halla už nikdy v živote nestretne.
Po dosiahnutí vrcholu skupinou, bol jeden člen tímu príliš slabý na to, aby pokračoval. Hall sa rozhodol s ním počkať, no to sa mu stalo osudným a ťažkých podmienkach tam umrzol. Jeho telo sa dodnes nachádza pod vrcholom najvyššej hory sveta.
Po takmer 10 hodinách čakania Beck vytušil, že niečo nebude v poriadku. Okolo piatej hodine popoludní mu jeden horolezec povedal, že Hall sa zasekol pod vrcholom. Beck vedel, že by sa s horolezcom mal vrátiť dole, no rozhodol sa stále čakať. Vedúci ďalšej expedície sa neskôr s Beckom stretol a keďže boli všetci vyčerpaní, rozhodli sa postaviť stany a prečkať noc.
Na vrchole hory sa ale rozpútala veľká búrka začala celú oblasť pokrývať snehom. Búrka strhávala stany, ktoré následne začali hľadať a zbierať. Beck vtedy stratil rukavicu a začal pociťovať nepríjemné účinky chladu, ako aj vysokej nadmorskej výšky. Ostatní horolezci sa mu snažili pomôcť a zahriať ho. Vtedy sa rozpútala ďalšia snehová búrka a prudký vietor o rýchlosti až 120 km/h.
Počas noci prišiel ruský sprievodca zachraňovať tím. Keď ale videl, v akom žalostnom stave sa Beck nachádza, predpokladal, že sa aj on stane jednou z ďalších obetí hory a nechal ho tam. Nasledujúce ráno bol vyslaný kanadský lekár, aby prípadne zachránil Becka a tiež jednu japonskú horolezkyňu, ktorá tam tiež uviazla. Keď ich lekár našiel pokrytých ľadom, zistil, že horolezkyňa je mŕtva. O Beckovi si najprv myslel to isté. Avšak Beck ešte dýchal. Bol v hypotermickom šoku. Neskôr povedal, že vtedy sa cítil, ako keby bol vo svojej teplej a pohodlnej posteli.
Keď sa prebral, začal kontrolovať svoje končatiny. Pravú ruku si necítil, no ako videl, že prišla záchrana, tak jeho telo zaplavila vlna adrenalínu. „Toto nebol sen. Toto je skutočnosť. Som v horách, no netuším kde. Ak nevstanem, potom bude som mnou veľmi rýchlo koniec“ povedal.
Pozbieral sily a vydal sa na cestu dole. Cítil, že jeho nohy sú krehké ako porcelán a nemal v nich žiaden cit. Keď prišiel do tábora nižšie, horolezci boli ohromení. Jeho tvár bola kvôli omrzlinám čierna, takisto aj jeho ruky. Keď správa o tom, že žije prišla do základného tábora nasledoval ďalší šok.
Lekár, ktorý od neho predtým v horách odišiel, informoval Beckovu manželku, že jej muž zomrel. Teraz tu stál pred ním v základnom tábore, síce na pokraji síl a s ťažkými omrzlinami, ale živý. Okamžite bola vyslaná helikoptéra, ktorá ho odviezla do nemocnice. Jeho pravú ruku museli amputovať, takisto aj prsty na ľavej ruke a tiež niekoľko prstov na nohách. Transplantáciou kože mu aspoň vytvorili nový nos.
Keď prišiel domov, jeho žena bola rozzúrená, no na druhej strane šťastná, že prežil. Napokon sa rozhodla, že ho neopustí. Nakoniec tento jeho zážitok, ktorý ho takmer stál život, zachránil jeho manželstvo. Dnes sa Beck Weathers horolezectvu nevenuje. Napriek tomu, že svoj cieľ zdolať všetky najvyššie vrchy sveta nevyšiel, sám uvádza, že sa na vrchol už dostal. A aj keď sa zmenil fyzicky zásadne oslabil, duchovne sa stal oveľa silnejší ako predtým.
allthatsinteresting.com
Nahlásiť chybu v článku