Počas prvých týždňov natáčania prichádzali chvíle, keď o svojej hereckej ceste vážne pochybovala. „Vtedy som sa dostala do bodu, že som povedala, že ja to herectvo nechcem robiť,“ priznala. „To bola prvá veľká postava a ja som bola vystresovaná, bála som sa, dostala som sa do takých zvláštnych kruhov… Všetci na mňa rozprávali, každého jedného som musela vnímať, a ja som ešte na to nebola akoby pripravená.“
správy od nás budete mať ako prví.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ťažké momenty však prišli ešte skôr, než sa vôbec postavila pred kameru. „Bola som na VŠMU a prerušila som štúdium. Ukončila som vlastne len prvý ročník. Ale skôr tam išlo o to, že ja mám rada svoje psychické zdravie a bála som sa aj sama, že či by som to vlastne dokázala zvládať.“
Už sa zabehla
Dnes je situácia iná. Adriána našla rovnováhu, istotu a radosť z práce. „Už teraz s odstupom času hovorím, že to milujem, lebo prídem na pľac, s tou postavou som zžitá, viem, čo si môžem dovoliť, čo si, naopak, nemôžem dovoliť.“
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Postupne si osvojila drobnosti a triky, ktoré pred kamerou robia veľký rozdiel. „Čím som zabehnutejšia, tým ma to viac baví. A už si vlastne hľadám na tú kameru, že ako sa posadiť, ako hrať s tvárou na kameru. A to ma na tom baví. Ale to je kamerové herectvo. Na javisku som stále nestála.“
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy


















Nahlásiť chybu v článku