Keď Monroe začínala vo filmovom priemysle, musela sa podrobiť kastingom. Tvrdo pracovala, chodila na lekcie a do úloh, ktoré jej prišli do cesty, dávala všetko. Aby získala skúsenosti pre úlohu v béčkovom filme Dámy zo zboru (1948), vystupovala v burlesknej šou pod menom „Mona Monroe“. Pre rolu robotníčky vo filme Clash by Night (1952) pozorovala robotníkov v konzervárni (a údajne jej ponúkli prácu pri odrezávaní hláv rýb).
Monroe rozhodne nezažila úspech zo dňa na deň – prešla niekoľkými filmovými štúdiami a videla, ako jej vypršali filmové zmluvy. Vo svojej kariére však bola vždy pripravená triumfovať. V istom momente povedala priateľovi: „Keby mi sto percent filmových veľkopodnikateľov v Hollywoode povedalo, že sa nemôžem dostať na vrchol, neverila by som im.“
Pre lásku riskovala kariéru
V roku 1956, v čase spolupráce s Marylin, bol dramatik Arthur Miller predvolaný, aby vypovedal pred Výborom pre neamerickú činnosť Snemovne reprezentantov. Umelci, ktorí odmietli prezradiť ľudí zapojených do komunistických aktivít, mohli byť poslaní do väzenia za pohŕdanie kongresom, ale Miller odmietol uviesť mená. Počas tohto utrpenia zostala Monroe verná Millerovi – napriek tomu, že ju vedenie štúdia a učiteľka herectva Paula Strasbergová varovali, že ju jej rozhodnutie môže vystaviť verejnej reakcii, ktorá by mohla zničiť jej kariéru.
Monroe tiež súhlasila, že sa za Millera vydá, a to aj potom, ako ju prekvapil oznámením ich svadobných plánov vo svojej výpovedi pred HUAC. Jej verejný prejav lojality mu pravdepodobne pomohol vyhnúť sa väzeniu (Miller bol v roku 1957 odsúdený na podmienečný trest za pohŕdanie súdom; rozsudok bol v roku 1958 zrušený).
Skončila v ústave
Monroe mala celoživotný strach zo straty zdravého rozumu, čoho bola svedkom u svojej matky. Práve preto, keď doktorka Marianne Krisová v roku 1961 priviedla Monroe – ktorá brala tabletky, chudla a nespala – do zamknutej a vypolstrovanej izby na newyorskej klinike Payne Whitney, pacientka reagovala zle. Monroe sa zúfalo snažila utiecť, inšpirovala sa jedným zo svojich raných filmov, rozbila okno a vyhrážala sa, že sa poreže kúskom skla.
Toto správanie viedlo k tomu, že Monroe spútali a preniesli na iné poschodie zariadenia a jej zúfalstvo tým len narastalo. Napísala list svojim učiteľom herectva, aby ju odtiaľ dostali, no napriek ich snahe sa im to nepodarilo. Nakoniec ju von dostal bývalý manžel Joe DiMaggio. Ten sa ponáhľal do zariadenia hneď, ako sa dozvedel, čo sa deje.
„Chcem svoju ženu,“ žiadal, „a ak mi ju nevydáte, rozoberiem toto miesto kus po kuse.“
Hoci už Monroe nebola DiMaggiovou manželkou, nemocnica sa domnievala, že najrozumnejšie bude vyhnúť sa prípadnej negatívnej publicite. Previezli ju do Columbia University Presbyterian Hospital, kde sa liečila v súkromnej izbe.
Nahlásiť chybu v článku