Brazílske domorodé kmene a zberači latexového mlieka z kaučukovníkov chcú spoločnými silami bojovať proti zámerom brazílskeho krajne pravicového prezidenta Jaira Bolsonara, ktoré považujú za ničenie svojej domoviny, amazonského pralesa.
Asi 450 zástupcovia 47 kmeňov na tomto stretnutí vyzvali brazílsky Kongres, aby zablokoval zámery, ktoré má Bolsonaro s Amazóniou. Diskutovali aj o tom, ako odolávať Bolsonarovým snahám o oslabenie moci a vplyvu agentúr, ktoré majú chrániť životné prostredie a práva pôvodných obyvateľov na pôdu.
Bolsonaro tvrdí, že indiánske kmene majú pôdy príliš veľa, a chce, aby sa v prírodných rezerváciách obnovila komerčná ťažba a poľnohospodárstvo, čo má viesť k rozvoju Amazónie a zbaviť domorodých obyvateľov chudoby.
„Sme tu, aby sme bránili našu krajinu a odkázali Bolsonarovi, aby o nás prestal hovoriť v zlom,“ vyhlásil náčelník Raoni, ktorý sa stal celosvetovo známym v 80. rokoch, keď s britským hudobníkom Stingom stáli na čele kampane za záchranu amazonského pralesa. Raoni vyhlásil, že nikdy nebude súhlasiť s ťažbou dreva na zemi svojich predkov.
Sonia Guajajarová, ktorá vedie organizáciu APIB, zastrešujúcu väčšinu domorodých kmeňov Brazílie, podľa Reuters uviedla, že nárast rôznych foriem násilia voči 850.000 domorodým obyvateľom v dôsledku pozemkových konfliktov s poľnohospodármi a nelegálnej ťažby v rezerváciách ohrozuje budúcnosť indiánskych kmeňov.
Bolsonaro sa ako prezident zaviazal integrovať domorodé obyvateľstvo do brazílskej ekonomiky a spoločnosti. Asimilácia, o ktorej hovoril, by však podľa Guajajarovej znamenala zánik domorodých kultúr a jazykov.
Brazílska agentúra pre záležitosti pôvodného obyvateľstva, ktorú vedie policajný dôstojník vymenovaný Bolsonarom, uviedla, že stretnutie pri Rio Xingu bolo „úplne súkromnou udalosťou“, ktorú nemohla podporiť, pretože nebola „v súlade“ s vládnou politikou.
Nahlásiť chybu v článku