Do kín prichádza novinka z dielne Jamesa Graya, ktorá divákovi sprostredkuje svet neďalekej budúcnosti a na jeho pozadí odohrávajúcu sa komornú drámu, ktorú prežíva hlavný hrdina. Ad Astra si zaručene svoje publikum nájde, ale množstvo divákov zostane aj sklamaných.
Minulý rok do kín vstúpila snímka Damiena Chazella, Prvý človek (First Man). Spolu s ním sme sa mohli vrátiť do obdobia spred 50 rokov, kedy sa uskutočnilo prvé úspešné pristátie na Mesiac misie Apollo 11. Chazelle dokázal skvelo psychologicky vykresliť, čo pri tom prežíval samotný Armstrong.
Teraz sa fanúšikovia spracovania vesmírnych tém tešili na dlhoočakávaný film Ad Astra, ktorý nás naopak preniesol do obdobia blízkej budúcnosti. Za city však až tak nechytil.
Snímka nás vtiahne do vzdialeného 22. storočia, kedy let na Mesiac či planétu Mars už nepredstavujú nič výnimočné. Roy McBride nasledoval poslanie svojho otca a rovnako sa stal astronautom. Royov otec (Tommy Lee Jones) bol veliteľom posádky projektu Lima, ktorý skúmal mimozemský život ďaleko za hranicami Zeme.
Pred dvadsiatimi rokmi však posádka zmizla a spolu s ňou aj sám veliteľ. Americké spravodajské služby sa domnievajú, že niekde tam vonku stále žije, preto je Roy vyslaný na misiu, v ktorej má svojho otca nájsť. Čo ale zisťuje, sa mu veľmi nepozdáva.
Brad Pitt ako najväčší tromf
Režisér Jamey Gray (Noc patrí nám, The Immigrant) do hlavnej úlohy astronauta Roya McBridea obsadil Brada Pitta, ktorý od začiatku do konca predvádzal geniálny herecký výkon. Pitt tento rok hviezdil už v snímke Quentina Tarantina, Vtedy v Hollywoode, po boku Leonarda DiCapria. Už pri tomto výkone bol kritikmi ospevovaný, tentokrát však predviedol výkon svojej kariéry.
Ak ste od Ad Astry čakali množstvo akčných a pútavých scén, budete pravdepodobne sklamaní. Ide skôr o komornú drámu, v ktorej Brad Pitt dostal obrovský priestor na to, aby ukázal všetok svoj potenciál. Budúcnosť je doba technológií a city ustupujú do úzadia.
Dokonale chladný Pitt je však vyslaný na misiu, v ktorej sa má ukázať, či je jeho otec skutočne nažive. A práve tento vnútorný konflikt, doprevádzaný monológom hrdinu, nesie v sebe všetko napätie. Pitt sa však iba vznáša osamote vo vesmíre a popritom sa nič nedeje.
Namiesto akcie je teda príbeh sprostredkovaný pomaly plynúcimi zábermi a ak vás dráma o otcovi a synovi nezaujme, tak pravdepodobne zostanete sklamaní. A ak aj predsa áno, prichádza na rad otázka, či tento konflikt bolo nutné riešiť vo vesmíre a nebola by na zobrazenie tejto témy pútavejšia iná forma.
Okrem Brada Pitta ma najviac oslovila sekvencia, ktorá zachytávala rozvinutý moderný turistický priemysel, dokonca mimo našej planéty. Pre človeka nie je žiadnym problémom narušenie žiadneho prostredia iba kvôli jeho osobného úžitku.
V tomto prípade tento zásah siaha oveľa ďalej. Pri príchode Roya na Mesiac vidíme vybudovanú modernú „stanicu,“ na ktorej svieti nápis „Vitajte na Mesiaci.“
Ak vás príbeh nezaujme, budete sa nudiť
Pre mňa osobne je popri hlavnej myšlienke, ktorá prichádza na konci a mňa kvôli samotnej forme až tak nezaujala, toto unikátnym posolstvom, ktoré by sme pri snímke Ad Astra nemali prehliadnuť. Vizuálna stránka snímky je bezpochyby podmanivo spracovaná a prináša skvelú ilúziu vesmírneho priestoru. Napriek tomu všetkému mi však chýbalo niečo, čím by si ma film na celú dĺžku získal a dokázala by som si ho užiť.
Nestačili k tomu ani skvelo natočené a zrežírované scény, ktoré ma napriek svojim kvalitám nebavili. Napriek tomu som si istá, že sa nájdu diváci, ktorí budú nadšene hltať každú jednu scénu.
Naše hodnotenie: 2,5/5
Ad Astra
USA/ Brazília, 2019
Réžia: Jamey Gray
Scenár: Jamey Gray, Ethan Gross
Kamera: Hoyte van Hoytema
Hudba: Max Richter
Hrajú: Brad Pitt, Tommy Lee Joney, Liv Tyler, Donald Sutherland, Ruth Negga,…
Nahlásiť chybu v článku