Aj keď mnoho ľudí pracuje aj počas víkendov, predsa len sme si privykli na to, že je to časť týždňa, na ktorú sa všetci tešíme. Sovietom sa však víkend nepozdával a chceli ho zrušiť. Ich predstava kalendára bola vskutku bizarná.
Bolo potrebné zvýšiť produktivitu
V roku 1929 sa Sovieti rozhodli, že zmenia nástroj, bez ktorého by ľudstvo snáď ani nedokázalo fungovať – kalendár. Ako píše portál Amusing Planet, priemyselná revolúcia zapríčinila, že podmienky práce sa už aj tak menili vo veľkom. Bolo potrebné podporiť ekonomický rast krajiny a rozvoj infraštruktúry. Stalinova vláda tlačila proletariát k dosahovaniu čoraz vyšších cieľov.
Boľševický ekonóm Yuri Larin preto prišiel s návrhom, ktorý dostal pomenovanie nepreryvka, čo vlastne znamená neprerušovaný pracovný týždeň. Nepreryvka neakceptovala nedeľu ako deň, kedy sa odpočíva a nepracuje sa. Namiesto toho chcel Larin zaviesť 5-dňový pracovný týždeň so zvláštnym systémom voľných dní.
Podľa Larina mal nový systém zefektívniť prácu, no zároveň umožniť občanom, aby si užili aj trochu kultúry a zábavy. Podľa jeho predstáv mali zamestnanci vo všetkých odvetviach pracovať štyri dni a na piaty deň odpočívať. Zvláštne však bolo to, že odpočinkový deň by nepripadal pre všetkých na rovnaký deň, každý človek by sa riadil jedinečným kalendárom.
Ľudia boli nešťastní, nepáčilo sa to ani cirkvi
Vláde sa však Larinov nápad nepozdával a zmietla ho zo stola. Ekonóm sa ale odmietol vzdať a dohodol si stretnutie priamo so Stalinom. V mene industrializácie sa napokon nový systém podarilo implementovať. Pracujúca trieda boli rozdelená do piatich skupín. Každej skupine bol pridelený voľný deň. To by znamenalo, že v ktorýkoľvek deň by pracovali štyri skupiny z piatich. Produkcia by teda nebola prerušená ani na jediný deň.
Kalendár, ktorý bol ako súčasť nového systému vytvorený, bol poriadne pestrý. Jeho súčasťou boli symboly, napríklad hviezda či kladivo. Každému pracujúcemu bol pridelený konkrétny symbol alebo farba a na základe toho vedeli, na kedy pripadá práve ich voľný deň v danom týždni.
Teoreticky to mal byť jednoduchý systém, v rámci ktorého sa každý človek riadi takpovediac vlastným kalendárom. Rýchlo sa však ukázalo, že má svoje nevýhody. Predstavte si napríklad, že strávite štyri dni v továrni a tešíte sa na piaty deň. Zistíte však, že si ho nemáte s kým užiť, pretože zvyšok rodiny sa riadi iným kalendárom.
Utópia sa napokon rozpadla
Ľudia boli už aj tak prepracovaní a následkom toho, že rodiny už ani nemohli stráviť voľný spoločný deň, morálka klesala. Ľudia sa socializovali čoraz menej, veriaci ľudia nemohli chodiť do kostola pravidelne, napríklad každú nedeľu. To sa nepozdávalo ani cirkvi. Deň voľna si mohli všetci spolu užiť len päťkrát v roku, a to na výročie Leninovho úmrtia, dva dni pripadali na máj a dva na november.
Zdalo sa, že nový systém vnímal ľudí len ako stroje. Zamestnanci boli nešťastní, nespokojní a ozývalo sa čoraz viac protestujúcich hlasov. Utópia sa postupne rozpadala, absencie v práci boli čoraz častejšie a produkcia nestúpala, ba práve naopak, klesala. Aby toho nebolo málo, nový kalendár sa týkal len práce. Zvyšok života obyvateľov sa riadil klasickým kalendárom.
Po troch rokoch tak musel Stalin napokon zasiahnuť. V roku 1931 uznal, že zavedenie nepreryvky bolo chybou. Čoskoro tak do kalendára opäť pribudol aj deň, kedy mali po 6 odpracovaných dňoch voľno všetci. Sedemdňový pracovný týždeň bol zavedený po roku 1940, kedy bolo s prichádzajúcou druhou svetovou vojnou opäť potrebné nakopnúť produktivitu.
Nahlásiť chybu v článku