Pre mnohých sú však rany stále čerstvé a so zverstvami, ktoré boli napáchané, sa nedokážu zmieriť. Aj keď vykonané skutky nie je možné odčiniť, miernu útechu poskytujú súdne procesy, kde spravodlivosti čelia tie najmonštruóznejšie indivíduá.
Pred súd sa postavil dozorca z koncentračného tábora
V Hamburgu prebieha súdny proces, ktorý by mohol byť posledný svojho druhu. Ako informuje portál Independent, pred súd sa postavil niekdajší dozorca z koncentračného tábora, ktorý má na rukách krv viac ako 5 000 ľudí. Súdny proces by mal trvať do konca februára a obvinený Bruno Dey sa musí pozrieť do očí desiatkam pozostalých.
Dey sa k SS pridal ešte ako teenager, dnes je z neho starý muž, ktorý sa pohybuje už len na vozíčku. Vzhľadom na jeho vek je každý súdny proces obmedzený na dve hodiny denne a každý týždeň môžu prebehnúť najviac dve pojednávania. Dey pracoval v koncentračnom tábore Stutthof a svoju vinu popiera. Tvrdí, že videl, ako ľudí zatvárajú do plynových komôr, počul ich výkriky a údery do kovových dverí, o masovom vyvražďovaní však nevedel.
Dôležité je nedovoliť, aby ľudia zabudli
Ako je možné, že trvalo toľké roky, kým sa preživší a ich príbuzní mohli pozrieť do očí vrahovi? Právnik zastupujúci rodiny obetí, Rajmund Niwinski, sa vyjadril, že tesne po vojne boli prioritou kľúčové nacistické postavy. Ľudia, ktorí sa priamo nepodieľali na vraždení, ako napríklad dozorcovia v koncentračných táboroch, sa na rad dostali neskôr, v ďalších súdnych procesoch.
Navyše, Nemecko bolo ešte stále poznačené pozostatkami nacistickej vlády, pričom niektorí sudcovia ešte stále zastávali názory a myšlienky padlej politiky. Vynútiť si potrestanie vojnových zločinov bolo preto pomerne komplikované a k tomu, aby procesy prebiehali korektne, bolo nutné, aby nastúpila nová generácia.
S vojnou má nepriamu skúsenosť aj Niwinski, jeho starý otec bol súčasťou poľského odboja. Proti Nemcom bojoval až do skončenia vojny. Žiaľ, ani hrdinovia to po vojne nemali ľahké, muž si po vojne nedokázal nájsť prácu, ocitol sa totiž na čiernej listine komunistickej vlády. Napokon sa živil vystupovaním v cirkusoch.
Žiaľ, takmer všetci, čo útrapy vojny prežili, sú už mŕtvi a čoraz viac sa ozývajú hlasy, ktoré popierajú holokaust. Cieľom tých, čo prežili, nie je pomsta, ale udržanie spomienky nažive, aby sa niečo podobné už nikdy nemohlo zopakovať.
Independent
Nahlásiť chybu v článku