Hodnotiť horor, či už kladne, alebo pozitívne, je veľmi náročné. Ľudia, ktorí sa idú pozrieť do kina na nový horor, sa dajú rozdeliť do dvoch skupín. Teda pokiaľ si odmyslíme „pravých fanúšikov“ kinematografie, ktorí sa prídu do sály zhovárať, rušiť hlasnou konzumáciu pukancov alebo sa hrať so svojimi smartfónmi. Ak sa zamierame na ľudí, ktorí si skutočne prídu do kina vychutnať film, môžeme spozorovať, že jedna skupina – skupina A, prišla na horor – teda ukojiť túžbu po strachu a bezpečnom adrenalíne, zatiaľ čo druhá skupina – skupina B, prišla na kvalitnú adaptáciu, od ktorej si sľubujú napätú celovečernú zábavu.

„Derry nie je ako žiadne iné mesto, v ktorom som bol. Ľudia tu zomierajú a miznú, šesťkrát častejšie, než je národný priemer. A to sú len dospelí. Deti sú na tom horšie. Omnoho horšie.“

Nové spracovanie jedného z najpopulárnejších hororov, ktoré vyšli z Kingovho pera, je rozhodne lepšie, ako to prvé z roku 1990. Avšak bolo predpokladateľné, že novinka predčí mizernú televíznu mini-sériu, ktorej stopáž dosahovala troch hodín. V tomto prípade si však nemôžeme dovoliť porovnávať To a To, pretože od prvého filmu ubehlo už 27 rokov. Ide mimochodom o peknú referenciu, pretože obdobie 27 rokov v príbehu figuruje pomerne často. Musíme uznať, že To malo aj slabé miesta. Tie sa však mainstreamového diváka nijak nedotknú a film je v skutočnosti viac než dobrý.

Pozoruhodné je na ňom, že štandardné trvanie, teda dve hodiny, prestrelil len o 15 minút, no aj napriek tomu je dlhá stopáž citeľná. Avšak nie v negatívnom slova zmysle. Film je až do samotného konca pútavý a napätý. Rozhodne vás neunudí, práve naopak. Je zábavný, chytí za srdce a s deťmi sa absolútne stotožníte. No pokiaľ chcete z dobrej Kingovky natočiť dobrý horor, musíte ho rozdeliť do dvoch filmov. Nie je to pravidlo, ale zrejme by sa nikto nesťažoval, keby sa to uplatnilo častejšie. Pokračovanie je naplánované na rok 2019, takže už teraz viete, že ticho okolo tancujúceho klauna Pennywise nebude trvať dlho.

Ako už bolo povedané, film bol viac než dobrý. Nebol perfektný, ale určite stojí za pozretie a návštevu kina. A rozhodne bude stáť za to aj návšteva druhého dielu a dokonca určite nebudete nadávať ani pri opätovnom sledovaní filmu. Samozrejme, s odstupom času. Tu sa však dostávame ku konfliktu skupín A a B, ktoré sme zmieňovali v úvode článku. Z pohľadu skupiny A, ktorá prišla na horor a na nič iné, sa mohol zdať film slabší.

Síce mu nechýbalo veľké množstvo digitálnych efektov, čo mu však chýbalo, boli situácie, kedy sa divák skutočne zľakne. Typických hororových prvkov tu nájdeme množstvo, no niektoré strašidelné scény trvali kratšie, akoby mohli. Aj napriek tomu, že napätie bolo vystupňované nádherným spôsobom, pri jeho vyvrcholení sa nedostavil pocit zadosťučinenia. Určite sa preto našla skupina ľudí, ktorá z kina neodchádzala s nadšením. Avšak To nie je primárne horor. Hovoríme o filme zasadenom do hororového žánru.

Ak sa teda pozeráme na film očami skupiny B, ktorá prišla na kvalitnú adaptáciu, nemôžeme povedať krivého slova. Sledujeme veľmi špecifický horor, ktorý má veľa prvkov thrilleru, nechýba mu myšlienka, emócia ani dychberúca atmosféra. Spočiatku sa môže javiť, že film má aj slabé miesta, v ktorom digitálne strašidlá nepôsobia desivo. Určite však prekvapia svojím kvalitným spracovaním. Počas toho ako sa vyvinie dej a z príbehu poznáme čoraz viac, vykryštalizuje sa aj zvláštny pocit z niektorých monštier a všetko do seba začne zapadať. Problém, na ktorý sme však narazili, je celkom iný. Vzhľadom k žánru dosť podstatný. V kine sme sa nebáli.

Určite je veľkým plusom, že režisér nestavia kvalitu filmu na jump scaroch, hlasitom zvuku a nepríjemných prekvapeniach. Scény, v ktorých sa môžeme pozerať na klauna, boli cool a veľmi dobre zvládnuté. To nie je prvoplánový film a klaun Pennywise v stvárnení Billa Skarsgårda je atraktívny desivý záporák s mrazivým hlasom a kvalitnou technikou strašenia. Preto strach samotný vo filme nechýba. Atmosféru umocňuje príbeh detí, napätie a ponuré prostredie. Pokiaľ odhliadneme od nedokonalostí, akými boli napríklad scény, ktoré neboli nepríjemné desom, ale príliš dlhým trvaním, naozaj nemôžeme hovoriť o zlom počine.

Snímka sa nehanbí za to, že je natočená spôsobom, aký bol populárny práve v 80. rokoch, čo je doba, v ktorej sa samotný príbeh odohráva. Čestné uznanie z tohto žánru si určite zaslúžia filmy ako Halloween (1978), Piatok trinásteho (1980) a Môj krvavý Valentín (1981). Filmy však už predsa len majú svoj vek, a tak pre skutočne dobrý zážitok ich odporúčame sledovať v Blu-ray kvalite alebo na streamovacích stránkach, akou je napríklad Netflix. Pokiaľ ste už film videli a zdieľate naše nadšenie, nenechajte si ujsť film It Follows (2014), ktorý je taktiež veľmi okato inšpirovaný horormi 80. rokov.

Všeobecné zhodnotenie je určite kladné. To je film, ktorý vás nadchne, no určite sa neubránite pocitu, že niektoré momenty boli zbytočné a dali by sa nahradiť podstatnejšími informáciami z knižnej predlohy. To však v celkovom zážitku nehrá podstatnú rolu. Pokiaľ nemáte plán na tento víkend a rozhodnete sa pre kino, určite neváhajte a zvoľte si To. Pretože je omnoho bližšie než si myslíte.

Pozri aj: Zvrátené predsudky a nechutná ideológia. Toto je 8 najlepších filmov o rasizme a zbytočnej nenávisti, ktoré musíte vidieť