Predstavte si, že sa vyberiete na rande. Dotyčná osoba sa vám naozaj páči, no vy si nie ste celkom istí, či sa aj vy páčite jemu alebo jej. Vedci však pre vás majú trik, vďaka ktorému jednoducho zistíte, ako na tom ste.
Ako zistíte, že sa niekomu naozaj páčite?
Poznáte to, keď sa vám niekto naozaj páči, zrazu sa vám potia dlane a srdce vám bije o niečo rýchlejšie. Aj keď spotené dlane nie sú práve najromantickejšia záležitosť na svete, podľa najnovšej štúdie sú aj tie prejavom skutočnej príťažlivosti, píše portál Science Alert. V rámci výskumu, ktorý sa uskutočnil v Holandsku, vedci požiadali skupinu heterosexuálnych účastníkov, aby sa zúčastnili rande na slepo.
Počas stretnutia mali mať na sebe páry zariadenia, ktoré merali fyziologické zmeny a dynamiku. Napríklad, na očiach mali okuliare, ktoré zaznamenávali pohyby očí a sledovali, kam sa účastníci výskumu pozerajú. Ďalšie zariadenia zas zisťovali, ako sa ľudia smejú a ďalšie prejavy náklonnosti. Merala sa aj srdcová frekvencia či vodivosť pokožky. To znamená, že vedci sledovali, do akej miery sa mení potenie u účastníkov v závislosti od psychického či fyzického vzrušenia.
Vedci sledovali nielen to, ako sa mení správanie účastníkov, ale aj to, v akej miere dochádza k synchrónii medzi nimi. Ak vznikne medzi dvoma ľuďmi prepojenie, zosúladia sa ich neverbálne prejavy, píše štúdia publikovaná v časopise Nature Human Behaviour.
Vedci sa donedávna domnievali, že ak dvaja ľudia pociťujú vzájomnú atraktivitu, prejaví sa to aj na správaní. Mysleli si, že ak sa usmeje jeden človek, druhý jeho správanie napodobní. Ak sa zasmeje nahlas, zasmeje sa aj ten druhý, ak nakloní hlavu, nakloní ju podvedome aj ten druhý.
Úsmev to prezradiť nemusí
Ukázalo sa však, že to nie je celkom tak. Ani jeden z týchto signálov nebol spoľahlivým ukazovateľom toho, do akej miery sa dvaja ľudia navzájom priťahujú. Spoľahlivejšou nápovedou sú procesy odohrávajúce sa v tele, ako napríklad zrýchlený tep či potiace sa dlane. V rámci experimentu sedeli účastníci oproti sebe, pričom na stole medzi nimi bola prekážka, aby sa navzájom nevideli. Tá sa dvihla len na moment, aby mohli ľudia ohodnotiť, do akej miery je pre nich druhý človek atraktívny.
Po tomto hodnotení sa prekážka opäť dvihla a účastníci mali niekoľko minút na to, aby sa porozprávali. Po rozhovore sa mali vzájomne ohodnotiť. Nasledovala časť, kedy sa mali dvaja ľudia na seba uprene pozerať bez toho, aby prehovorili. Potom sa vzájomne opäť diskrétne ohodnotili.
Výsledky hovoria jasne, ak sa oproti sebe ocitli dvaja ľudia, ktorí sa vzájomne považovali za atraktívnych, ich srdcová frekvencia sa zosynchronizovala. Ak sa srdcový tep jedného z participantov zvýšil, zvýšil sa aj tep druhého človeka. To isté sa dialo aj v prípade, ak sa jeden z partnerov začal viac potiť. Takéto zmeny sa však nemusia týkať gestikulácie či iných neverbálnych prejavov, napríklad úsmevu. Ešte stále však ostáva mnoho vecí, ktorým vedci v tomto smere nerozumejú a dúfajú, že sa ich podarí rozlúsknuť v ďalších výskumoch.
Nahlásiť chybu v článku