Už takmer dva mesiace sú mnohí z nás preventívne zatvorení vo svojich domovoch kvôli novému koronavírusu. Toto obdobie plné zlých, ale aj dobrých správ ubehlo ako voda a mnohí si mysleli, že keď budú pracovať z domu, čas to nijak neovplyvní. Aj vy však máte pocit, akoby sa čas v karanténe akosi záhadne zrýchlil? Nie ste v tom sami a internet už pozná vysvetlenie, prečo je tomu tak.
Ak ste boli v tom, že práca z domu počas koronavírusovej pandémie bude pre vás vykúpením, pretože budete mať na všetko viacej času, asi ste zostali mierne prekvapení tým, že to tak vlastne vôbec nie je. Mnohým z nás totiž čas práve počas obdobia, kedy sme doma, ubieha akosi rýchlejšie. Samozrejme, čas sa technicky nezrýchlil a plynie stále rovnako. Rozdiel je však v tom, ako sme ho počas uplynulých dní vnímali a najmä trávili. Otázkou rýchlejšie plynúceho času počas aktuálnej pandémie sa nedávno zaoberal aj britský portál Unilad. Ako to teda je?
Dva mesiace ubehli bleskurýchle
Pokiaľ ste na home office od začiatku štartu epidémie na Slovensku, zrejme aj vy už máte pocit, že ste doma celú večnosť. To je, samozrejme, fakt, ktorý vnímajú aj ostatní okolo vás. O pár dní to totiž budú už dva mesiace od prvého potvrdeného prípadu nového koronavírusu na Slovensku a začiatku veľkej sociálnej izolácie. A aj keď dva mesiace nie sú príliš dlhá doba, ubehli ako voda. Alebo možno ani neubehli, dôležité je uvedomiť si, ako sa na celé toto obdobie pozeráte.
Rovnaké obdobia totiž môžu v porovnaní dvoch rôznych rokov v hlave človeka vyzerať inak – z hľadiska plynutia času. Možno to znie komplikovane, preto ponúkame jednoduché vysvetlenie – tohtoročný apríl vám mohol ubehnúť rýchlejšie, keď si však spomeniete na ten minuloročný apríl, uvedomíte si, že tak rýchlo neubehol. Riešenie toho, prečo je tomu tak, je jednoduché – minulý rok v apríli ste totiž prežili inak – mali ste pracovné povinnosti, chodili ste normálne do práce alebo školy, skrátka ste mali nastavenú určitú rutinu, ktorú ste opakovali a váš denný harmonogram bol nabitý aktivitami. No a o tom to celé je.
Mnohí z nás si totiž myslia, že tohtoročný marec s aprílom ubehli neskutočne rýchlo práve preto, že sme nestihli venovať iným záležitostiam ako sú výlety, nákupy v obchodných centrách, posedenia na káve či v bare so známymi a podobne. Voľný čas trávime zvyčajne doma a takmer celý deň sa venujeme len pár aktivitám.
Vtedy, teraz a potom
Tento fenomén vnímania času vysvetlil aj inštruktor psychológie James Broadway z Lincoln Land Community College v Illinios. Ten hovorí, že čím sme starší, tým nové veci či zážitky zažívame menej často, čím sa nám vytvára akási ilúzia o rýchlejšom plynutí času. Nemáme totiž na čo spomínať a máme pocit, že sme nespravili nič, respektíve len veľmi málo činností.
Naopak, keď sme boli mladší, zašli sme napríklad na letný festival a náš život sa obohatil o desiatky nových zážitkov, prišlo nám to, že sme za rovnaký čas toho stihli viac, aj keď samotné podujatie nám zbehlo rýchlo. Spätne ho však vnímame ako dlhý víkend plný hudby. Celé je to teda o tom, ako a čo robíme počas tej istej doby, len náš mozog to kvôli spomienkam vníma inak, pretože si zväčša uchováva to nezvyčajnejšie, čo sme zažili.
Pokiaľ teda aj vy máte pocit, že čas vám ubieha rýchlejšie, skúste si cez deň aj cez víkend vymyslieť viac aktivít. Ak si totiž časový harmonogram naplníte, budete mať pocit, že ste toho stihli viac a teda budete čas vnímať trošku inak.
Nahlásiť chybu v článku