Narodil sa pod Tatrami a preto mu bol život spojený s horami priam predurčený. Nakoniec sa rozhodol pre lyžovanie a dnes je aktuálne najúspešnejším slovenským lyžiarom. S Adamom Žampom sme sa porozprávali o lyžovaní, podmienkach tohto športu na Slovensku, o tom, či môžeme patriť medzi svetovú elitu, čo nám v tom bráni aj o tom, prečo je Petra Vlhová výnimkou.
Slovensko nepatrí medzi lyžiarsku elitu. O väčšinu slovenských úspechov sa navyše postarali skôr lyžiarky. Ako si to vysvetľuješ?
Slovensko je krajina, v ktorej zatiaľ nie je nastavený systém tak, ako by mal, ale maká sa na tom, aby to tak raz bolo. Medzi elitu zatiaľ určite nepatríme, no naše výsledky patria k najlepším na svete a to je až neuveriteľné, keď vieme, ako nás na Slovensku vrcholovo lyžuje málo, nehovoriac o dnešnej konkurencii. U žien je samozrejme konkurencia oveľa menšia, no výsledky Petry Vlhovej sú obdivuhodné a svetové!
Ako je možné, že Petra nielen dokáže konkurovať, ale aj porážať najlepšie lyžiarky sveta?
Peťa je vzrastom trošku vyššia a silnejšia ako iné dievčatá. Okrem toho je veľmi cieľavedomá a veľký „drič“. A to je jej tajomstvo úspechu, byť tak trošku chalan…
Čo potrebuje krajina na to, aby dokázala vychovávať svetových lyžiarov? Sú na to vôbec slovenské hory postačujúce?
Hory aj podmienky na lyžovanie či kondičný tréning dostačujúce určite sú, treba len lepšie nastaviť systém, pretože na Slovensku máme veľmi veľa talentov, len sa ich treba správne ujať.
Akú úlohu zohráva v tomto športe pomoc štátu? Lyžiarske strediská sú na rozdiel od iných športovísk prevažne súkromným majetkom, alebo sa mýlim?
LA a aj Dukla BB sa samozrejme snažia vytvárať čo najlepšie podmienky, no bez obetavosti rodičov, partnerov a sponzorov by na Slovensku nebolo možné lyžovať. Verím, že v budúcnosti bude na Slovensku aspoň v jednom lyžiarskom stredisku vytvorené centrum, kde budú môcť lyžiari trénovať celý deň od rána do večera tak, ako je to vonku v zahraničí.
Je podpora štátu pre rozvoj športového lyžovania na Slovensku dostatočná?
Vždy to môže byť lepšie, ale aj horšie, no verím, že sa to pre ďalšie generácie zlepší.
Kedy a ako dieťa s lyžovaním začína? Aké sú prvé náznaky toho, že dieťa by mohlo byť lyžiarskym talentom?
Stačí, keď začne ako 3-4 ročné a tak, že sa tým bude len baviť a hrať sa. Dieťa by malo byť všestranné a na jeden šport sa stačí začať orientovať v 10-12 rokoch, napríklad ako som začínal aj ja.
Ako potom vyzerá tréningový proces detí a mládeže?
My sme mávali 3-4 tréningy do týždňa. Pre porovnanie, dnes trénujem cca 13 tréningov týždenne.
Je lyžovanie finančne nákladný šport?
Veľmi nákladný. A bez sponzorov to na svetovej úrovni nie je reálne.
Už niekoľko rokov sa v Tatrách koná Žampa Cup – akú úlohu v ňom zohrávaš a aká je myšlienka tohto podujatia?
Áno, mali sme tuším už 7. ročník. S týmto nápadom som prišiel spolu s bratom Andreasom. Chceli sme deťom ukázať, že v lyžovaní to funguje aj inak a že ich to hlavne musí baviť a musia mať z toho srandu, je to predsa šport. A keďže ide o paralelný slalom, tak nikdy nikto nevie, kto vyhrá a aj preto je to tak napínavé. Favorit môže vypadnúť aj v prvom kole.
Na majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní vo švédskom Are si si o jednu z bránok zlomil prst na ruke. Do akej miery je tento šport nebezpečný, akú rýchlosť v priemere dosahuješ a akú chybu pri jazde spraviť nemôžeš?
Áno, palec som si zlomil o ľadovú dieru na trati. Zlomený bol na 4-krát. V zjazde jazdíme do cca 160 km/h a v takej rýchlosti nesmie človek urobiť žiadnu chybu, inak to môže skončiť hocijako. Žiadnu chybu nemôžeš urobiť ani v slalome, lebo tam zase stratíš stotiny, alebo sekundy a niekedy stačí na postup do druhého kola rozdiel od najlepšieho aj 1,3 sekundy.
Ochranári a pomerne veľká časť verejnosti často kritizujú investorov, ktorí chcú rozširovať staré, alebo budovať nové zjazdovky a lyžiarske strediská. Tvrdia, že na Slovensku sú už zásahy do národných parkov také výrazné, že to ďalej nie je udržateľné. Čo si o tom myslíš ty?
Myslím si, že všetko treba robiť s mierou. Národné parky si určite treba zachovať, ale je potrebné nájsť aj zdravý spôsob ako vybudovať lyžiarske trate tak, aby v lete mohli slúžiť napríklad ako lúky pre pasenie zvery ako napríklad v Rakúsku, alebo ako bike parky. Čo sa týka zasnežovania, bez toho je to dnes ťažké, ale viem, že môže aj pomôcť. Pamätám si, keď som bol ešte mladší a Tatry horeli, nebyť zasnežovania a vybudovaného vodovodu, hasiči by asi neboli ani schopný požiar uhasiť.
Slováci si často radi, ale mylne myslia, že sme hokejovým národom. Za lyžiarsky národ sa považovať asi nemôžeme. Ktoré krajiny si to ale o sebe povedať môžu?
Určite medzi ne patrí Rakúsko, Švajčiarsko, Taliansko a Francúzsko.
Okrem teba lyžujú aj tvoji mladší bratia. Aké to je súperiť s vlastnou rodinou? Máte spolu dobrý vzťah?
Obaja mladší bratia, Andreas aj Teo, pretekajú a je to super. Často sa hecujeme, podporujeme sa a preto je náš vzťah vo veľa veciach veľmi súťaživý. Posúvame sa tým ďalej a ako správni bratia si veľa pomáhame.
Internetom aktuálne koluje video, kde lyžuješ hore kopcom. Posunieš nám nejakú zákulisnú info? Ako si to vlastne dokázal?
Áno, to video je perfektné. SSE (Stredoslovenská energetika pozn. red.) chcela predstaviť našu sponzorskú spoluprácu trošku netradičným spôsobom a ja som s nimi súhlasil – mám rád takéto kreatívne nápady. Lyžovať hore kopcom je fakt zážitok, všetko je doslova naopak, lyže aj telo sa samozrejme správajú úplne inak. Ale ja som v minulosti chcel byť kaskadér, takže natáčanie na Štrbskom plese som si naozaj užil. Ešte raz vďaka SSE za to, že sa nebojíte prekračovať limity.
Prečo si sa rozhodol spolupracovať s energetickou spoločnosťou? Nie je to úplne štandardné spojenie..
So SSE (Stredoslovenská energetika pozn. red.) máme veľa spoločného, aj keď sa to na prvý pohľad nezdá. V centre našej pozornosti sú deti a mladí ľudia, prevzali sme časť zodpovednosti za to, aby budúce generácie premýšľali možno trošku inak ako väčšina ľudí dnes. My sa s bratom snažíme vnuknúť deťom myšlienku, že lyžovanie a celkovo šport, pohyb, je super vec. SSE sa zase snaží mladých naučiť šetriť energiou, ukázať im prečo je to vlastne potrebné, čo je z môjho pohľadu tiež veľmi sympatická vec. Naviac, aj vďaka tejto sponzorskej spolupráci môžu mať všetci návštevníci Žampa cup-u štartovné zadarmo, vďaka čomu príde každý rok viac a viac účastníkov. Úprimne poviem, že ja som sa popri športe a všetkých povinnostiach moc o šetrenie energiami alebo environmentálne hľadisko tejto témy moc nezaujímal… čiže táto spolupráca otvorila oči aj mne.
V spolupráci so SSE.
Nahlásiť chybu v článku