Keď sa povie Bhután, buď mnohým toto slovo nebude nič hovoriť, alebo im napadne malá himalájska krajina, budhistickí mnísi a príroda. Ešte známejší je však vďaka myšlienke, ktorá je vo svete pomerne unikátna – namiesto toho, aby rozvoj krajiny meral iba cez ekonomický rast, sleduje aj to, ako sa darí jeho obyvateľom.
správy od nás budete mať ako prví.
Bhután totiž vytvoril koncept hrubého národného šťastia (GNH), podľa ktorého je kvalita života viac než len výška príjmu, ako informoval portál BBC.
Šťastie ako cieľ spoločnosti
“Šťastie je starosťou každého,” povedal budhistický mních Khedrupchen Rinpoche, ktorý vedie kláštor Sangchen Ogyen Tsuklag v Trongse. “Či už si to pripúšťate, alebo nie, je to cieľ každého človeka.”

Koncept hrubého národného šťastia zaviedol v roku 1972 štvrtý bhutánsky kráľ Jigme Singye Wangchuck. Krajina podľa neho neposudzuje rozvoj iba podľa ekonomických ukazovateľov, ale sleduje aj sociálny a ekonomický rozvoj, ochranu prírody, zachovávanie kultúry a kvalitu správy krajiny. GNH dnes zahŕňa deväť oblastí – okrem životnej úrovne napríklad zdravie, vzdelanie, psychickú pohodu, využívanie času, komunitný život, kultúru, životné prostredie a dobré vládnutie.
Filozofia je dokonca zakotvená v ústave. Rinpoche počas pandémie odišiel do hôr, kde žil v jaskyni s minimom jedla a bez bežného komfortu. Tvrdí, že práve táto skúsenosť mu ukázala, že “skutočné šťastie nemá nič spoločné s vonkajšími javmi; je vrodené.”
Tradície nechcú iba chrániť, chcú ich žiť
Ako tento prístup vyzerá v praxi, ukazuje aj život v odľahlých horských oblastiach. National Geographic napríklad opisuje Royal Highland Festival v meste Laya, ktorý vznikol z iniciatívy kráľa v roku 2016. Oslavuje život horských komunít, ich kultúru a spojenie s prírodou. Miestny sprievodca Bishnu Kumar Limbu to vystihol slovami: “Naše tradície neuchovávame. My ich žijeme.”

Na festivale sa stretávajú miestni obyvatelia, tradičná hudba a tance, chovatelia jakov či výrobcovia miestnych produktov. Podujatie zároveň prináša ekonomické príležitosti ľuďom z odľahlých oblastí.
Ochrana prírody je pritom priamo súčasťou filozofie GNH. Viac ako 70 percent územia Bhutánu pokrývajú lesy a ústava stanovuje, že najmenej 60 percent krajiny musí zostať zalesnených. Príroda má navyše aj duchovný význam – výstupy na najvyššie himalájske vrcholy sú obmedzené, pretože niektoré z nich považujú Bhutánci za posvätné.
Neznamená to, že sa im žije bez problémov
Obraz pokojnej krajiny, ktorej obyvatelia jednoducho našli recept na šťastie, by však bol príliš zjednodušený. Bhután dnes rieši vážne ekonomické a spoločenské problémy. Podľa údajov portálu World Bank Group bola nezamestnanosť mladých na konci roka 2025 až 20,6 percenta a približne deväť percent obyvateľov krajiny do roku 2025 emigrovalo.

Mnohí mladí a vzdelaní ľudia odchádzajú za lepšími pracovnými príležitosťami. Krajina zároveň zostáva zraniteľná voči rastu cien potravín a palív, klimatickým zmenám či problémom spojeným s nízkou diverzifikáciou ekonomiky.
Napriek tomu sa Bhután konceptu GNH nevzdáva. Aktuálny 13. päťročný plán na roky 2024 – 2029 je podľa portálu National Statistics Bureau stále postavený na jeho princípoch a krajina si stanovila cieľ stať sa do roku 2034 ekonomikou s vysokými príjmami, pričom chce zachovať filozofiu hrubého národného šťastia.
Šťastie budú opäť merať
Zaujímavé je, že Bhután chce svoje šťastie ďalej pravidelne sledovať. Piaty národný prieskum GNH je plánovaný na rok 2027. Najnovší prieskum pochádza z roku 2022 a nový má opäť ukázať, ako sa mení životná spokojnosť a ďalšie oblasti života obyvateľov. A práve v tom je bhutánsky prístup zaujímavý.

Krajina netvrdí, že jej obyvatelia sú automaticky šťastní. Skôr sa snaží šťastie vnímať ako jednu z vecí, ktoré má štát vytvárať a chrániť – spolu s ekonomikou, prírodou, kultúrou a komunitou. Podľa najnovšej analýzy Medzinárodného menového fondu pritom index GNH medzi rokmi 2015 a 2022 vzrástol, hoci krajina zároveň čelila pandémii a ďalším ekonomickým problémom.
Bhután tak naďalej skúša odpovedať na otázku, ktorú si kladieme aj my: Je bohatšia krajina automaticky aj šťastnejšia?
Navštívili sme 700-ročný kostolík pri Ružomberku, v ktorom má ležať templár. Miestni veria, že pod ním vedú tajné chodby
Adél a Filip cestujú v dodávke s dvoma malými deťmi. Obytné auto prerábali 4 roky a stálo ich to 22 000 eur
10 najlepších filmov o Draculovi podľa Slovákov. Víťaz vznikol pred viac ako 100 rokmi a natáčal sa aj u nás
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami















Nahlásiť chybu v článku