V Národnej rade Slovenskej republiky aktuálne prebieha jedno z najdlhších rokovaní za posledné roky, keďže poslanci predtým tri mesiace oddychovali. Už zajtra (2. októbra) o 9.00 má byť prerokovaný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde. Ak návrh prejde, nepotešia sa najmä veľké zahraničné stremovacie služby.
správy od nás budete mať ako prví.
Vláda návrh schválila ešte v marci a na rokovanie ho predložilo Ministerstvo kultúry SR, a to na základe schváleného Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2026. Novela znie síce veľmi komplikovane, no jednoducho povedané, má zabezpečiť, aby aj zahraničné streamovacie služby, ktoré nemajú sídlo na Slovensku, ako Netflix, Disney+, HBO Max či Apple TV, ktoré cielia na slovenských divákov, prispievali do Audiovizuálneho fondu a časť peňazí priamo investovali do slovenskej audiovizuálnej tvorby.
Cieľom novely je transponovať do právneho poriadku Slovenskej republiky časti smernice Európskeho parlamentu a Rady z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb. Transpozícia daných ustanovení je pre jednotlivé členské štáty dobrovoľná.
Všimli si rozvoj streamovacích platforiem
„Ustanovenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktorých transpozícia je povinná, sú do právneho poriadku Slovenskej republiky v plnej miere transponované zákonom o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov,” uvádza sa v schválenom materiáli, pričom predkladateľ sprísňuje, že daný článok smernice o audiovizuálnych mediálnych službách reaguje na prudký rozvoj globálnych streamovacích platforiem, ktoré poskytujú svoje služby a generujú zisky aj v členských štátoch Európskej únie.
Umožňuje tiež členským štátom, aby v prípade, ak vyžadujú od poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí sídlia na ich území, finančné príspevky na výrobu audiovizuálnych diel, či už formou priamych investícií, alebo príspevkov do vnútroštátnych fondov, žiadať takéto príspevky aj od zahraničných poskytovateľov služieb zameriavaných na divákov na ich území.
„Hlavným zámerom návrhu zákona je teda v súlade s článkom 13 smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zaviesť primeraným a nediskriminačným spôsobom aj pre poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, ktorí nemajú svoje sídlo v Slovenskej republike, no napriek tomu poskytujú služby na našom území a ich služba je cielená na slovenských zákazníkov, povinnosť platiť príspevok do fondu a tiež priamo investovať do slovenskej audiovizuálnej produkcie,” deklaruje schválený materiál.
V súčasnosti má takzvané cezhraničné príspevky podľa tejto smernice o audiovizuálnych mediálnych službách zavedených 14 členských štátov, ide o Belgicko, Chorvátsko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Írsko, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko a Španielsko.
Ide o priame investície
Tieto príspevky sú alebo vo forme príspevkov do vnútroštátnych fondov, alebo majú podobu priamych investícií do audiovizuálnej produkcie. Prípadne ide o kombináciou uvedených dvoch foriem. „Výška cezhraničných príspevkov sa v jednotlivých členských štátoch líši, no vo všeobecnosti sa pohybuje v rozmedzí medzi 1,5 percenta až 5 percent z príjmov dosiahnutých v danom členskom štáte, výnimkou je Francúzsko, kde môže výška investičnej povinnosti dosahovať až 25 percent a Taliansko, kde sa výška pri priamej investície pohybuje v rozmedzí 16 – 20 percent,” uvádza predkladateľ v materiáli.
„Poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, na ktorého sa vzťahuje právomoc Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je usadený v inom členskom štáte a svoju službu zameriava na divákov na území Slovenskej republiky, je povinný platiť príspevok do fondu,” uvádza schválený materiál.
Výška príspevku sa podľa neho vypočíta na základe celkových príjmov poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie za predchádzajúci kalendárny rok na území Slovenskej republiky z jednorazového sprístupnenia audiovizuálneho diela či predplatného, a tiež z reklamy zobrazovanej divákom na území SR.
„Poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je povinný platiť príspevok, je povinný v priebehu kalendárneho roka realizovať priamu investíciu vo výške 3 percentá z celkových príjmov,” uvádza sa tiež v materiáli. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku