Veda je o krok bližšie k porozumeniu reči zvierat. AI pomáha analyzovať ich zvuky, vedci dvíhajú varovný prst

Prekladače poháňané umelou inteligenciou nie sú žiadnou novinkou. Ak chcete preložiť nejaký cudzí jazyk, či už ako súvislý text, nahovorenú reč alebo napríklad pokojne aj obrázkový návod na nejakom produkte, stačí to jednoducho nahrať do aplikácie samotného AI modelu a do pár sekúnd viete, o čo ide. Viete si však predstaviť, že by sme takto dokázali porozumieť jazyku zvierat?

Nové modely umelej inteligencie dokážu identifikovať komunikačné vzorce pri krkavcoch, vytvárať v reálnom čase výmeny signálov so spevavými vtákmi a analyzovať hlasové prejavy vorvaňov. Vedci však varujú, že samotný zvuk nedokáže odhaliť význam a že spätná komunikácia so zvieratami by mohla prinášať vážne riziká, informoval portál Ynet News.

Prírodovedci po stáročia dokázali prostredníctvom dôkladného pozorovania a manuálnej analýzy nahrávok identifikovať základné vzorce komunikácie pri niektorých druhoch vrátane primátov, vtákov a veľrýb. Rýchly pokrok umelej inteligencie za posledné dva roky a jej schopnosť spracúvať obrovské množstvá údajov a vyhľadávať v nich vzorce však začínajú toto odvetvie meniť. Práve posledné dva roky priniesli niekoľko pozoruhodných prelomov.

Model učiaci sa vzorce z nahrávok

Jedným z nich je uvedenie modelu NatureLM-audio, nového základného modelu vyvinutého organizáciou Earth Species Project (ESP), ktorý sa dokáže samostatne učiť štruktúry a komunikačné vzorce z hodín zvukových nahrávok. ESP tvorí približne 15 technologických odborníkov a inžinierov a organizácia je financovaná miliónmi dolárov z darov.

Pred tromi rokmi organizácia predstavila svoj prvý základný model určený na komunikáciu zvierat, ktorý dokázal presne identifikovať hlasové prejavy bieluh. Neskôr sa technológiu snažila aplikovať na rôzne druhy orangutanov, slonov a dokonca aj pavúkov.

V tom čase predstavitelia Earth Species Project pre časopis Wired opísali svoju víziu, podľa ktorej by o približne 30 rokov prírodopisné dokumentárne filmy možno už nepotrebovali tradičný komentár, napríklad v štýle Davida Attenborougha. Namiesto neho by mohli diváci sledovať správanie zvierat a zároveň čítať titulky zachytávajúce ich komunikáciu.

Ďalšie pozoruhodné výskumy

Tieto pokročilé nástroje už prinášajú konkrétne výsledky naprieč rôznymi živočíšnymi druhmi. Vedci v Španielsku použili model AI na analýzu vyše 127 000 hlasových prejavov krkavcov a ich mláďat. Štúdia publikovaná v časopise Animal Cognition odhalila, že veľká časť ich komunikácie neprebieha cez hlasné volania na diaľku, ale cez tiché, krátkodosahové mrmlanie.

Minulý rok bol v spolupráci s McGillovou univerzitou v Montreale vyvinutý generatívny model ZF-AIM, zameraný na spoločenského spevavca zebričku. Model vytrénovaný na 1,5 milióna prejavov dokáže vytvárať spontánne interakcie, čo vedcom umožňuje viesť s vtákmi základnú „konverzáciu“ v reálnom čase. Tento systém bol predstavený v Riu de Janeiro na medzinárodnej konferencii ICLR 2026.

Pozoruhodný pokrok dosahuje aj medzinárodná iniciatíva Project CETI, ktorá skúma akustickú komunikáciu vorvaňov. Pomocou dronov, hydrofónov a pohybových senzorov analyzuje ich sekvencie zvukových impulzov, označované ako „codas“, bez toho, aby zvieratá vyrušovala člnmi. Výskum ukázal, že tieto akustické vzorce fungujú spôsobom pripomínajúcim zložitú fonetickú abecedu. Marcová štúdia navyše odhalila vysokú koordináciu v skupine počas pôrodov, keď sa ostatné veľryby synchronizovane ponárajú a pomáhajú novorodenému mláďaťu vyplávať na hladinu pre prvý nádych.

Odborníci sa boja, že by zvieratá zmiatli

Napriek nadšeniu však mnohí odborníci nabádajú na opatrnosť. Výskumníci z Telavivskej univerzity upozornili, že klasifikovanie zvukov výlučne podľa ich akustickej podobnosti môže byť zavádzajúce a vyžaduje si aj sledovanie správania či meranie mozgovej aktivity.

Ešte väčšie riziko predstavujú pokusy o aktívnu spätnú komunikáciu pomocou AI. Vytvorenie dialógu bez plného pochopenia kontextu by zvieratám mohlo spôsobiť zmätok, úzkosť alebo dokonca narušiť celé ekosystémy, podobne ako keď veľrybári v minulosti sonarovými frekvenciami vyvolávali vo veľrybách paniku. Schopnosť identifikovať vzorce v komunikácii teda neznamená, že ľudia sú pripravení do nej zasahovať. Napriek tomu ide o obrovský pokrok a ukážku, ako je možné využívať umelú inteligenciu.

Pozri aj:

Nočná obloha stráca svoju temnotu: Prichádzame o 10 % ročne, následky sú kruté pre ľudí…