Turisti stretávali pod zemou „živé kostry“: Lekár tam presunul pacientov, aby liečil tuberkulózu, skončil tragicky

Existuje množstvo lekárov, ktorí sa preslávili a stali sa priekopníkmi v medicíne, hoci ich postupy boli neetické a niekedy až neľudské. Dokonalým príkladom je James Marion Sims, ktorý sa nazýva „otcom gynekológie“, keďže prišiel s viacerými dôležitými vynálezmi, no v skutočnosti skúšal svoje metódy na otrokyniach a spôsoboval im utrpenie.

Národný park Mammoth Cave v centrálnej časti štátu Kentucky je domovom najdlhšieho známeho jaskynného systému na svete. Súbor komôr a podzemných chodieb odráža rozsiahlu a rozmanitú históriu tohto parku. A hoci už to by bol zaujímavý fakt o tomto mieste, my sa presunieme do histórie, keď si toto miesto vybral istý lekár a rozhodol sa, že tu spustí prelomový experiment, ktorý mal vyliečiť tuberkulózu.

Veril, že vzduch v jaskyniach má liečivé účinky

V roku 1839 si doktor John Croghan z Louisville v Kentucky, ktorý trpel tuberkulózou, kúpil pozemok v Mammoth Cave za 10 000 dolárov (v prepočte na dnešné pomery 360-tisíc dolárov, teda približne 317-tisíc eur). V čase, keď boli lekárske poznatky o „bielej pliage“ a možnosti jej liečby veľmi obmedzené – pričom tuberkulóza patrila medzi hlavné príčiny úmrtí v 19. a na začiatku 20. storočia –, sa doktor Croghan zaujímal o jaskyňu okrem iného aj ako o možné sanatórium, píše portál National Park Service.

Croghan sa dopočul, že návštevníci a baníci tvrdili, že sa po pobyte v jaskyni cítili výrazne lepšie. Geológ Horace Carter Hovey napísal, že „vzduch je mierne osviežujúci a človeka udrží pri päť- či desaťhodinovej prechádzke, takže na jej konci takmer nepociťuje únavu“. Doktor Croghan si navyše všimol, že drevo a zvieratá sa v jaskyni nerozkladajú, a preto dúfal, že tamojšie prostredie bude pre pacientov s tuberkulózou obnovujúce a liečivé. Následne v jaskyni zriadil experimentálne zariadenie na liečbu pacientov.

Nechal svojich otrokov postaviť chatky

Doktor Croghan veril, že stála teplota a vlhkosť v jaskyni majú liečivé účinky, a preto v zime roku 1842 pozval 16 pacientov, o ktorých sa staral, aby sa v jaskyni usadili. Pacienti bývali v súbore budov, ktoré postavili otroci, ktorých vlastnil. Išlo o dve kamenné chaty a o osem jednoduchých drevených stavieb s rozmermi približne 3,7 × 5,5 metra.

Keďže boli oddelení od prirodzeného rytmu denného svetla, pacienti si nastavovali hodinky podľa času vonkajšieho sveta a v zmysle toho si organizovali každodenný život pod zemou. Spočiatku sa zdalo, že ich zdravotný stav sa zlepšuje, a doktor Croghan nadšene začal pripravovať plány na stavbu hotela, ktorý mal vyrásť priamo v jaskyni, aby ubytoval očakávané davy ľudí, ktorí sem budú prichádzať za uzdravením.

Zlé podmienky príznaky ešte viac zhoršili

Ako však zima postupovala, ukázalo sa, že vlhké a tmavé podmienky príznaky pacientov zhoršujú. Dym z lampášov s lojovým olejom a popol z veľkého ohniska, ktoré slúžilo na osvetľovanie jaskyne, neustále zapĺňali priestory jaskynných komôr, zatiaľ čo vlhký vzduch ešte viac poškodzoval už oslabené pľúca.

Cédrové stromy a kríky, ktoré do jaskyne priniesli v snahe oživiť prostredie, rýchlo zvädli. Niektoré jedlá sa pripravovali priamo v jaskyni, zatiaľ čo iné pripravovali zotročení ľudia mimo nej a následne ich prinášali pacientom. Jeden z Croghanových otrokov menom Alfred spomínal: „Zvykol som stáť na tej skale a trúbiť na roh, aby som ich zavolal na večeru. Bolo ich pätnásť a vyzerali skôr ako skupina kostier než čokoľvek iné.“

Turisti stretávali pacientov na verejných prehliadkach

Prehliadky Mammoth Cave sa začali už v roku 1816. Počas nasledujúcich desaťročí sa rozvíjala turistická infraštruktúra vrátane rozšírenia a prestavby existujúceho hotela a budovania nových ciest, o ktoré sa postaral doktor Croghan. Tieto úpravy a verejné prehliadky jaskynného systému pokračovali aj počas lekárskeho experimentu. Nič netušiaci návštevníci občas narazili na desivo pôsobiacich pacientov v nemocničných plášťoch, ktorí sa pomaly presúvali chodbami, alebo v diaľke počuli dutý kašeľ odrážajúci sa ozvenou.

V liste pacient H. P. Anderson napísal: „Je potrebné urobiť ešte mnoho vecí, aby sa toto miesto stalo úplne príjemným a aby sa jeho prednosti mohli riadne otestovať; sme priekopníkmi, ktorí čelia všetkým nevýhodám, aké takýto podnik prináša, a budúce generácie budú ťažiť z výsledkov našich experimentov.“

Pacienti aj doktor zomreli

Keď sa začali objavovať sťažnosti a žiadosti o odchod, Anderson bol jediným človekom, ktorý sa vrátil na povrch. Doktor Croghan presvedčil zvyšných pacientov, aby zostali.

Ako týždne ubiehali, v jaskyni napokon zomrelo päť pacientov. Doktor Croghan sa sklamane vrátil na povrch so zostávajúcimi pacientmi, ktorí prežili. Experiment sa už nikdy nezopakoval a drevené chatrče boli rozobraté. Dve kamenné chaty však dodnes stoja pozdĺž chodníka Broadway v rámci historickej oblasti Mammoth Cave.

Samotný experiment trval päť mesiacov, od jesene 1842 do začiatku roka 1843. Hoci chladné prostredie jaskyne zodpovedalo vtedajším predstavám o liečbe, nevetrané a vlhké prostredie chorobu ešte zhoršovalo. Rovnako ako jeho pacienti, aj doktor Croghan napokon v roku 1849 zomrel na tuberkulózu.

Pozri aj:

Utopické mestečko funguje bez peňazí aj bez vlády. Pod povrchom raja sa však skrývajú temné…