Kača precestovala Irak: Najväčším mýtom je, že celý vyzerá ako vojnová zóna. Pohostinnosť ľudí bola nezištná

Cestovateľka Katarína Lučajová navštívila desiatky krajín a pri cestovaní sa snaží autenticky spoznávať ľudí a miestnu kultúru. Preskúmala zaujímavé miesta ako Arménsko, Uzbekistan, Afganistan či Irak. Práve túto krajinu, ktorú si mnoho ľudí spája len s vojnovými konfliktmi, nám bližšie predstavila a opísala, ako sa dnes cestuje po Iraku, aký je život v tejto krajine z pohľadu ženy cestovateľky, a prečo sa jej dobrota a pohostinnosť miestnych ľudí vryli do pamäti. 

„Ku mne ako k žene sa domáci správali vždy veľmi dobre a s veľkým rešpektom. Počas celej cesty som nezažila jedinú situáciu, v ktorej by som sa cítila nepríjemne,“ opísala Kača svoje cestovanie po Iraku s tým, že každý kontakt s domácimi bol pre ňu príjemnou skúsenosťou.

Spoznávanie krajín ako Irak ju láka preto, lebo sú často nepochopené alebo vnímané cez stereotypy, a preto si chce na ne vytvoriť vlastný názor. „Cestovanie je pre mňa formou vzdelávania a sebarozvoja. Učí ma posúvať moje hranice, taktiež rešpektu, ale aj pokore a vďačnosti za to, čo mám a aký život žijem,“ vysvetlila v rozhovore.

Irak si navštívila v apríli. Čím ťa táto krajina lákala?

Postupne by som chcela precestovať všetky krajiny sveta alebo sa aspoň pokúsiť precestovať ich čo najviac. Blízky východ ma fascinoval odjakživa. Myslím si, že je to aj tým, že sa o ňom u nás často hovorí najmä v súvislosti s konfliktmi, takže obraz, ktorý máme, býva veľmi jednostranný. Vždy ma zaujímalo, aká je realita mimo titulkov správ. Irak ma navyše lákal svojou históriou – je považovaný za kolísku civilizácie a pre človeka, ktorý rád spoznáva históriu a kultúru, je to mimoriadne fascinujúca krajina.

V podstate som ho ale naplánovaný na tento rok nemala, len som jedného dňa našla v cestovateľskej skupine inzerát od môjho potom spolucestujúceho, a povedala som si, že mi sedí spôsobom cestovania, ktorý preferujem, a je to fajn príležitosť, tak prečo ju nevyužiť.

Do Iraku ste dorazili stopom z Kuvajtu. Ako dlho vám to trvalo a ako to prebiehalo?

To sme si dali ako takú výzvu, nakoľko sme na internete čítali, že do Iraku sa z Kuvajtu prejsť stopom nedá a cestovatelia to riešia v podstate tak, že sa odvezú MHD čo najďalej smerom k hranici a odtiaľ si berú taxík. Ten však vychádzal na približne 50 eur, a keďže sme sa snažili cestovať čo najviac low budget, tak sme si povedali, že to predsa len skúsime.

Je pravda, že to bolo netradičné stopovanie, nakoľko sme stopovali na 5-prúdovej diaľnici, ale nakoniec to bez problémov išlo, a aj celkom rýchlo, myslím, že sme nikde nečakali viac ako 10 minút.

Dokopy sme vystriedali 3 autá – jedno z nich bol egyptský kamión a ďalšie napríklad šoféroval Kuvajťan, ktorý mal ťaviu farmu a ani neplánoval ísť tak ďaleko naším smerom, no nakoniec sa rozhodol, že nás odvezie, cestou nám dokonca kúpil vodu a keksíky, aj keď sme nič nechceli, púšťali sme si pesničky a spievali sme. Bolo to úžasné.

Ako vyzeral prechod pozemnou hranicou do Iraku? Čo špeciálne od vás vyžadovali?