Americký prezident Donald Trump po príchode na samit NATO v Ankare ocenil svoje vzťahy s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a zároveň ostro kritizoval niektorých európskych spojencov za ich postoj počas nedávneho konfliktu medzi Spojenými štátmi a Iránom.
Trumpa po pristátí osobne privítal Erdogan, ktorý ho následne prijal v prezidentskom paláci. Americký prezident priznal, že práve vzťah s tureckou hlavou štátu zohral významnú úlohu pri jeho rozhodnutí na samit pricestovať.
„Úprimne povedané, keby sa samit nekonal v Turecku, kde je mojím priateľom veľmi silný líder, je možné, že by som sa na ňom nezúčastnil,“ povedal Trump.
Šéf Bieleho domu zároveň vyzdvihol svoje vzťahy s Erdoganom. „Je medzi nami chémia, ktorá funguje,“ vyhlásil. Zároveň naznačil, že Washington je pripravený zvážiť predaj stíhačiek F-35 Turecku, ktoré bolo z programu vyradené v roku 2019 po nákupe ruského systému protivzdušnej obrany S-400. Erdogan uviedol, že Trump mu v tejto otázke dal osobný prísľub.
Trump zároveň skritizoval viacerých európskych spojencov za to, že počas vojenských operácií proti Iránu obmedzili využívanie svojich základní americkými ozbrojenými silami. „Taliansko nás odmietlo, Nemecko nás odmietlo a Francúzsko nás odmietlo,“ povedal.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa ešte pred začiatkom rokovaní snažil zdôrazniť, že európski spojenci plnia záväzky zvyšovať výdavky na obranu. Podľa neho ide o miliardové investície, ktoré posilnia bezpečnosť Aliancie aj hospodárstvo členských štátov.
Do programu samitu sa opäť dostala aj vojna na Ukrajine. Trump po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uviedol, že očakáva pokrok v mierových rokovaniach a v stredu sa stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. „Myslím si, že obaja chcú uzavrieť dohodu,“ povedal.
Zelenskyj medzitým vyzval spojencov, aby posilnili ukrajinskú protivzdušnú obranu a opätovne požiadal o členstvo svojej krajiny v NATO. Podľa neho by Ukrajina priniesla Aliancii „mimoriadne obranné schopnosti“ a posilnila jej bezpečnosť.
Všetci si uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v NATO, tvrdí Blanár
Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) je rád, že si ostatné členské krajiny NATO uvedomili, že Ukrajina nemôže byť v Aliancii. S touto krajinou je podľa neho potrebné nájsť iné spôsoby spolupráce. Zopakoval, že Slovensko napadnutej krajine pomôže ako doposiaľ, humanitárne. Blanár to pre médiá uviedol v utorok počas cesty na samit NATO v tureckej Ankare.
„Slovensko bude pokračovať v pomoci humanitárnej, v pomoci nesmrtiacimi systémami tak, ako sme to robili doposiaľ, či už sú to odmínovacie systémy Božena, sú to rýpadlá, cisterny, detektory a tak ďalej,“ uviedol minister.
Šéf slovenskej diplomacie poukázal, že Turecko je aliančný partner Slovenska. V súvislosti s témou kritiky režimu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana uviedol, že ak by mala krajina posudzovať všetky partnerstvá prísne, nemohla by napríklad na Blízkom východe s nikým spolupracovať.
Prezident SR Peter Pellegrini odcestoval s Blanárom a ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) v utorok do tureckej Ankary na samit NATO. Hlavná časť schôdzky vyvrcholí plenárnym zasadnutím spojencov v stredu 8. júla. Prezident by sa okrem toho vo štvrtok (9. 7.) mal zúčastniť aj na bilaterálnom stretnutí s tureckým prezidentom Erdoganom. Turecko hostí samit NATO druhýkrát.
Päť štátov NATO dá tento rok na obranu cez 3,5 % HDP
Cieľ NATO vynakladať 3,5 percenta HDP na obranu už tento rok dosiahne päť členských štátov. Ukazujú to podľa agentúry Reuters aktualizované odhady zverejnené v utorok pred summitom Aliancie v Ankare. Vyplýva z nich aj to, že niektoré krajiny NATO prispejú na obranu len dvomi percentami HDP. Slovensko podľa prognóz v roku 2026 vyčlení 2,02 percenta HDP, čiže približne 3,4 miliardy dolárov (po prepočte zhruba 2,98 miliardy eur). Informuje o tom TASR.
Dlhodobý plán ministerstva obrany SR predpokladá zvyšovanie obranných výdavkov na úroveň 2,1 percenta HDP v roku 2027 a potom o 0,2 percenta ročne. Cieľ vynakladať 3,5 percenta HDP by podľa plánu mal byť dosiahnutý v roku 2034 a následne udržiavaný až do roku 2040. Vláda SR avizovala, že obranné výdavky v roku 2026 nezvýši a zostanú na tej istej úrovni ako vlani, keď dosiahla 2,03 percenta HDP.
Po tlaku amerického prezidenta Donalda Trumpa spojenci na minuloročnom summite NATO v Haagu deklarovali, že výrazne zvýšia investície do obrany – z pôvodných dvoch na päť percent svojho HDP do roku 2035. Z toho by malo ísť 3,5 percenta na vojenské výdavky a 1,5 percenta do oblastí súvisiacich s obranou a bezpečnosťou, ako je napríklad infraštruktúra.
Spomedzi členských štátov NATO dáva najväčší podiel svojho hospodárskeho výkonu na obranu Litva, a to 5,33 percenta HDP, naznačujú v utorok zverejnené dáta. Za ňou nasleduje Estónsko s 5,1 percentom. Lotyšsko vyčleňuje 4,92 percenta HDP, Poľsko 4,68 percenta a Grécko 3,65 percenta.
Zo správy NATO tiež vyplýva, že vlani nesplnili predchádzajúci dvojpercentný cieľ tri štáty NATO – Albánsko, Slovinsko a Česko. Albánsko minulý rok prispelo na obranu 1,48 percenta HDP, Slovinsko 1,57 percenta a Česko 1,86 percenta.
Výška vojenských výdavkov sa v niektorých ďalších krajinách pohybuje na úrovni dvoch percent alebo mierne nad nimi. Patria medzi ne Belgicko, Portugalsko a Taliansko.
Spojené štáty podľa odhadov vynakladajú 3,17 percenta HDP, zatiaľ čo Nemecko 2,69 percenta, Británia 2,56 percenta a Francúzsko 2,22 percenta.
Očakáva sa, že lídri sa počas debát v Ankare zamerajú okrem iného na zhodnotenie pokroku v oblasti zvyšovania obranných výdavkov i na posilnenie zbrojného priemyslu. Snahou podľa Reuters je ukázať Trumpovi, že plnia sľub, ktorý dali na vlaňajšom summite.
Nahlásiť chybu v článku