Vo veku 73 rokov zomrel v piatok bývalý ruský minister obrany Sergej Ivanov, ktorý bol svojho času označovaný za možného nástupcu Vladimira Putina na poste ruského prezidenta, informovala agentúra AP, píše TASR.
správy od nás budete mať ako prví.
Správu o Ivanovovej smrti zverejnil v piatok Kremeľ, ktorý nespresnil príčiny smrti a neuviedol ani ďalšie podrobnosti. Putin zaslal pozostalým kondolenčný list. Ivanova, svojho bývalého kolegu z KGB, vymenoval Putin za ministra obrany v roku 2001. Túto funkciu zastával do roku 2007 – aj počas druhej vojny v Čečensku, ktorá potlačila snahy tohto kaukazského regiónu o nezávislosť.
Putin si vybral Medvedeva
Keď sa Putin v roku 2008 pre obmedzenie počtu prezidentských mandátov ústavou presunul na post premiéra, Ivanov bol považovaný za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu. Putin si však napokon vybral iného svojho dlhoročného spojenca – Dmitrija Medvedeva, ktorý bol prezidentom do Putinovho návratu do Kremľa v roku 2012.
Podľa niektorých analytikov Putin vyradil Ivanova z hry, pretože ho považoval za príliš ambiciózneho a obával sa, že by sa po nástupe do funkcie nechcel prezidentského úradu vzdať.
Ivanov následne v rokoch 2007 až 2011 pôsobil ako podpredseda vlády a v rokoch 2011 až 2016 ako vedúci prezidentskej kancelárie.
V roku 2016 ho Putin vymenoval za osobitného splnomocnenca prezidenta pre ochranu životného prostredia a dopravu. Táto funkcia bola bez výraznejšieho politického vplyvu a všeobecne sa považovala za čestný post pred odchodom z aktívnej politiky. Začiatkom tohto roka z nej Ivanov odstúpil.
Rovnako ako ďalší vysokopostavení ruskí predstavitelia sa aj Ivanov v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine stal terčom sankcií Spojených štátov a Európskej únie.
Zhoršujúca sa situácia v Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas júna oznámil, že spravodajské služby krajiny podali správu o posúdení vnútroštátnej situácie v Rusku a zároveň údajne získali dokumenty určené pre ruského prezidenta Vladimira Putina.
TASR o tom informovala na základe správy ukrajinského lídra na platforme X. „(Podľa dokumentov) budú tzv. prognostické ukazovatele nespokojnosti Rusov s Putinom naďalej stabilne rásť a on sa už pripravuje na prijatie myšlienky, že túto rastúcu nespokojnosť nie je možné zastaviť a že tento ukazovateľ sa neustáli do septembra, keď sú v Rusku naplánované parlamentné voľby,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež tvrdí, že dokumenty naznačujú pokles podpory pre vládnu stranu a nárast počtu demonštrácií v ruských oblastiach. „Tlak na Rusko pre vojnu sa bude zvyšovať, a to nielen z našej strany… Vnútorná situácia v Rusku by (Putina) mala presvedčiť o tom, že mier je potrebný. Ukrajina navrhuje vyrokovať dôstojný mier. Je zrejmé, že trendy sa nezmenia a v priebehu času to môže znamenať, že dohodu bude treba dosiahnuť s niekým iným z Ruska,“ skonštatoval.
Zelenskyj tiež v polovici júna uviedol, že v nadchádzajúcich týždňoch sú naplánované intenzívne rokovania s partnerskými štátmi na viacerých samitoch na najvyššej úrovni. Podľa prezidenta sa rozhovory budú zameriavať na nové sankcie proti Rusku, zvýšenú podporu Ukrajiny, a najmä na protivzdušnú obranu a zbrane s dlhým doletom.
Nahlásiť chybu v článku