Vo veku 73 rokov zomrel v piatok bývalý ruský minister obrany Sergej Ivanov, ktorý bol svojho času označovaný za možného nástupcu Vladimira Putina na poste ruského prezidenta, informovala agentúra AP, píše TASR.
Správu o Ivanovovej smrti zverejnil v piatok Kremeľ, ktorý nespresnil príčiny smrti a neuviedol ani ďalšie podrobnosti. Putin zaslal pozostalým kondolenčný list. Ivanova, svojho bývalého kolegu z KGB, vymenoval Putin za ministra obrany v roku 2001. Túto funkciu zastával do roku 2007 – aj počas druhej vojny v Čečensku, ktorá potlačila snahy tohto kaukazského regiónu o nezávislosť.
Putin si vybral Medvedeva
Keď sa Putin v roku 2008 pre obmedzenie počtu prezidentských mandátov ústavou presunul na post premiéra, Ivanov bol považovaný za jeho najpravdepodobnejšieho nástupcu. Putin si však napokon vybral iného svojho dlhoročného spojenca – Dmitrija Medvedeva, ktorý bol prezidentom do Putinovho návratu do Kremľa v roku 2012.
Podľa niektorých analytikov Putin vyradil Ivanova z hry, pretože ho považoval za príliš ambiciózneho a obával sa, že by sa po nástupe do funkcie nechcel prezidentského úradu vzdať.
Ivanov následne v rokoch 2007 až 2011 pôsobil ako podpredseda vlády a v rokoch 2011 až 2016 ako vedúci prezidentskej kancelárie.
V roku 2016 ho Putin vymenoval za osobitného splnomocnenca prezidenta pre ochranu životného prostredia a dopravu. Táto funkcia bola bez výraznejšieho politického vplyvu a všeobecne sa považovala za čestný post pred odchodom z aktívnej politiky. Začiatkom tohto roka z nej Ivanov odstúpil.
Rovnako ako ďalší vysokopostavení ruskí predstavitelia sa aj Ivanov v reakcii na ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine stal terčom sankcií Spojených štátov a Európskej únie.
Zhoršujúca sa situácia v Rusku
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas júna oznámil, že spravodajské služby krajiny podali správu o posúdení vnútroštátnej situácie v Rusku a zároveň údajne získali dokumenty určené pre ruského prezidenta Vladimira Putina.
TASR o tom informovala na základe správy ukrajinského lídra na platforme X. „(Podľa dokumentov) budú tzv. prognostické ukazovatele nespokojnosti Rusov s Putinom naďalej stabilne rásť a on sa už pripravuje na prijatie myšlienky, že túto rastúcu nespokojnosť nie je možné zastaviť a že tento ukazovateľ sa neustáli do septembra, keď sú v Rusku naplánované parlamentné voľby,“ uviedol Zelenskyj.
Ukrajinský prezident tiež tvrdí, že dokumenty naznačujú pokles podpory pre vládnu stranu a nárast počtu demonštrácií v ruských oblastiach. „Tlak na Rusko pre vojnu sa bude zvyšovať, a to nielen z našej strany… Vnútorná situácia v Rusku by (Putina) mala presvedčiť o tom, že mier je potrebný. Ukrajina navrhuje vyrokovať dôstojný mier. Je zrejmé, že trendy sa nezmenia a v priebehu času to môže znamenať, že dohodu bude treba dosiahnuť s niekým iným z Ruska,“ skonštatoval.
Zelenskyj tiež v polovici júna uviedol, že v nadchádzajúcich týždňoch sú naplánované intenzívne rokovania s partnerskými štátmi na viacerých samitoch na najvyššej úrovni. Podľa prezidenta sa rozhovory budú zameriavať na nové sankcie proti Rusku, zvýšenú podporu Ukrajiny, a najmä na protivzdušnú obranu a zbrane s dlhým doletom.
Slovák nám popísal, ako takmer prišiel o peniaze. Ak sa chystáte cestovať, vieme, na čo si dať pozor
Nahlásiť chybu v článku