Tréner psov Martin Buchta: Výcvik psa nie je o plemene, ale o jedincovi. Kľúčová je trpezlivosť

Máte psa alebo premýšľate, že si nejakého zaobstaráte? Ak áno, tento rozhovor vás určite bude zaujímať. Rozprávali sme sa so skúseným trénerom psov Martinom Buchtom, ktorý sa tejto problematike venuje skutočne do hĺbky. Ponúkol nám množstvo praktických rád, tipov a názorov, ako vychovávať psa k poslušnosti. Zároveň nám prezradil, s čím nesúhlasí s výcvikármi starej školy.

Martin Buchta je odborník na profesionálny výcvik a výchovu psov všetkých plemien, výcvik poslušnosti a odstraňovanie problémov, ako sú reaktivita, agresivita a úzkostné poruchy, pričom sa zameriava na individuálny prístup.

V našom rozhovore sme okrem iného rozobrali, kedy začať psa trénovať, pre ktoré plemená je tréning obrany vhodný, ako sa líši tréning labradora od tréningu pitbula, aký je rozdiel medzi agresívnym a úzkostným psom a tiež čo robiť, keď na nás alebo na nášho psa na ulici zaútočí iný pes.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 𝐌𝐀𝐑𝐓𝐈𝐍 𝐁𝐔𝐂𝐇𝐓𝐀 (@elpatronvonrosenberg)

V akom veku psa je ideálne začať s trénovaním poslušnosti a kedy s obranou?

Základné cviky a práca formou hry sa môžu začať prakticky od prvého dňa, keď si šteniatko prinesiete domov, čo je zvyčajne okolo 8. týždňa. V tomto období nejde o klasický „výcvik“ v zmysle presného výkonu, ale skôr o budovanie vzťahu, motivácie a základnej schopnosti sústrediť sa.

Takáto forma práce prirodzene rozvíja myslenie a nervovú sústavu psa, učí ho pracovať s pozornosťou a zároveň ho mentálne zamestnáva. Práve to je dôležité aj z pohľadu prevencie problémového správania – pes, ktorý má primeranú mentálnu stimuláciu, si menej často hľadá vlastnú „prácu“ a býva menej frustrovaný, čo môže znižovať výskyt deštruktívneho správania v domácnosti.

Veľmi dôležité je, aby mal majiteľ správne nastavené vedenie od začiatku, ideálne pod dohľadom niekoho skúseného, kto mu ukáže, ako so šteniatkom pracovať, ako ho vychovávať a ako postupne prispôsobovať nároky podľa jeho veku a vývojovej fázy. Tým sa dá výrazne znížiť riziko vzniku nežiaducich návykov už v ranom štádiu.

Z pohľadu prevencie infekčných ochorení však odporúčam obmedziť kontakt šteniatka s prostredím, kde sa môžu pohybovať neznáme alebo nezaočkované psy, až do ukončenia základnej vakcinačnej schémy. Vo väčšine prípadov ide približne o vek 12 týždňov, keď je dokončené posledné očkovanie zo základnej série. Dovtedy je vhodné socializáciu realizovať kontrolovaným spôsobom, čiže v bezpečnom prostredí a v kontakte len so zdravotne overenými a riadne vakcinovanými psami.

No a pokiaľ ide o obrany, tak tie sú veľmi špecifickou oblasťou výcviku, ktorá závisí od účelu, povahy psa a jeho predpokladov.

Mnohí ľudia, ktorí sa v tejto oblasti veľmi neorientujú, sú toho názoru, že pes, ktorý sa učí obranu, bude automaticky agresívny. Je to pravda? Pre ktoré plemená je tréning obrany určený a na čo je dobrý?

Tu možno poviem niečo, s čím nebudú súhlasiť niektorí výcvikári starej školy. Často sa stretávam s názorom, že každý pes by mal absolvovať obrany, aby sa „upokojil“, „vyventiloval“ alebo „vynervoval“. S týmto pohľadom sa však nestotožňujem.

Ak sa obrany vykonávajú ako športová aktivita, hravou a kontrolovanou formou, pes nevníma figuranta ako nepriateľa. Naopak, figurant je pre neho súčasťou hry a pes sa sústreďuje na korisť, teda na rukáv, peška alebo iný predmet určený na zákus. V takom prípade môžu byť obrany výbornou aktivitou, ktorá prináša radosť psovi aj jeho majiteľovi.

Je však potrebné splniť niekoľko dôležitých podmienok. Pes by mal mať vyrovnanú povahu a figurant musí presne vedieť, čo robí. Nesprávne vedený tréning totiž môže psa naučiť správanie, ktoré u rodinného alebo športového psa nie je žiaduce.

Na Slovensku máme množstvo špičkových figurantov a psovodov, či už zo športovej alebo služobnej kynológie, ktorí dosahujú výborné výsledky aj na medzinárodnej úrovni. Rovnako však existujú ľudia, ktorí môžu neodborným prístupom v psovi rozvíjať vlastnosti alebo reakcie, ktoré majiteľ od svojho psa vôbec nechce.

Osobitnú pozornosť treba venovať povahovým predpokladom psa. Ak je pes bojazlivý, neistý alebo, naopak, veľmi tvrdý a majiteľ ho už v bežnom živote nezvláda ovládať, nevhodne vedené obrany môžu jeho správanie ešte zhoršiť a sťažiť jeho ovládateľnosť.

Aby si to vedela predstaviť aj laická verejnosť – ak sú splnené všetky predpoklady a obrany sú vedené správne, môžem so psom po tréningu bez problémov fungovať úplne normálne. Môžem ho pohladkať, hrať sa s ním alebo ísť na prechádzku. Medzi psom a figurantom nevzniká konflikt. Práve naopak, pes sa na tréning aj na ľudí teší. Takéto situácie možno pravidelne vidieť aj na mojich sociálnych sieťach.

Jedným z významných prínosov obrán je aj práca vo vysokom vzruchu. Pes sa učí sústrediť, reagovať na povely a ovládať svoje správanie aj v emocionálne náročných situáciách. Táto schopnosť sa následne prenáša aj do bežného života, kde sa pes dokáže lepšie vyrovnávať s rôznymi podnetmi.

Samostatnou kategóriou sú služobné psy využívané napríklad v Policajnom zbore, Zbore väzenskej a justičnej stráže alebo vo Vojenskej polícii. Od týchto psov, ak sú na to určené, sa očakáva aj schopnosť zadržať nebezpečnú osobu, ktorá môže byť ozbrojená alebo klásť aktívny odpor. Výcvik je preto vedený v odlišnom duchu ako športové obrany. Figuranta tu pes nevníma ako partnera v hre, ale ako protivníka, ktorého úlohou je simulovať reálnu hrozbu. Aj v tomto prípade sa však intenzita a forma tréningu vždy prispôsobujú konkrétnemu psovi, jeho veku a jeho psychickej vyspelosti.

V mojej praxi pri mladých psoch, ktoré sú určené predovšetkým na športové obrany, najskôr testujem ich koristnícky pud a prirodzenú chuť loviť. Ukážem im základný obraz obrán a budujem motiváciu. K plnohodnotnému tréningu obrán pristupujem postupne, až keď je pes na takúto záťaž psychicky pripravený a jeho povahové predpoklady tomu zodpovedajú.

Líši sa nejako tréning napríklad labradora a pitbula?