Leto je aj obdobím komárov a tie nám niekedy viac a niekedy menej znepríjemňujú náš život. V poslednom čase sa k nám dostávajú aj rôzne exotické druhy, ktoré sú nielen agresívne, ale teraz prenášajú aj ochorenia. Francúzski vedci však prišli so zaujímavým riešením.
Vedci vo Francúzsku sa snažia obmedziť výskyt komára tigrovaného pomocou sterilizovaných samcov, ktoré chovajú vo veľkom a následne vypúšťajú do prírody. Odborníci však upozorňujú, že rozšírenie tejto metódy naráža na technické, finančné a regulačné prekážky.
V závode spoločnosti Terratis v meste Montpellier na juhu Francúzska chovajú milióny samcov komára tigrovaného (Aedes albopictus). Hmyz následne sterilizujú pomocou röntgenového žiarenia a vypúšťajú do mestských oblastí. Sterilizované samčeky sa pária so samičkami, ktoré však následne kladú neoplodnené vajíčka.
Je to veľmi nákladné
Cieľom projektu je postupne znížiť populáciu tohto invázneho druhu, ktorý sa v posledných rokoch rozšíril vo veľkej časti Európy. Komár tigrovaný prenáša viaceré nebezpečné ochorenia vrátane horúčky dengue či nákazy vírusmi zika a chikungunya. Jeho šírenie podľa odborníkov urýchľuje aj klimatická zmena.
Technika sterilizácie hmyzu bola vyvinutá pred približne 50 rokmi pre potreby poľnohospodárstva. Dnes sa využíva aj v boji proti komárom. Spoločnosť Terratis, založená v roku 2024, patrí medzi približne 50 s takýmto zameraním vo svete.
V súčasnosti Terratis produkuje približne 1,5 milióna sterilizovaných komárov týždenne a do dvoch rokov chce zvýšiť produkciu na 40 miliónov kusov. Podľa spoluzakladateľky spoločnosti Clélie Olivovej záujem o túto technológiu rastie najmä zo strany miest bojujúcich s premnoženými komármi.
Riaditeľ Inštitútu pre výskum a rozvoj (IRD) v Montpellier Frédéric Simard uviedol, že táto metóda je účinná, ale jej širšiemu využitiu bránia vysoké náklady, potreba zvýšiť produkciu a prispôsobiť ju rôznym podmienkam. „Ak by som to mal prirovnať, sme približne vo fáze iPhone 1.0,“ povedal.
V niektorých krajinách Južnej Ameriky a Ázie uplatňujú iný prístup založený na baktérii wolbachia, ktorá obmedzuje schopnosť komárov prenášať niektoré vírusy. Simard však zdôraznil, že účinný boj proti komárom si vyžaduje kombináciu viacerých opatrení vrátane sterilizácie, kladenia pascí a aplikácie insekticídov.
Pilotný projekt spoločnosti Terratis spustili v auguste 2025 v montpellierskej štvrti Malbosc. Dvakrát týždenne tam na 31 miestach vypúšťajú približne 100 000 sterilizovaných komárov. Miestna samospráva odhaduje náklady projektu na približne 70 000 eur.
Prvé výsledky sú podľa spoločnosti povzbudivé. Vo francúzskom meste Brive-la-Gaillarde, kde v máji 2025 vypustili 11 miliónov sterilizovaných komárov, bolo na jar neplodných približne 50 percent vajíčok. Do konca leta 2026 by tento podiel mohol dosiahnuť až 90 percent.
Olivová povedala, že cieľom nie je úplné vyhubenie komára tigrovaného, ale jeho výrazné a dlhodobé obmedzenie. Francúzske zdravotnícke úrady vlani zaznamenali rekordných 809 prípadov lokálneho prenosu vírusu chikungunya a 30 prípadov horúčky dengue. Odborníci predpokladajú, že v budúcnosti by produkcia sterilizovaných komárov mohla dosiahnuť niekoľko miliárd kusov ročne.
Odolné voči repelentom
Niektoré komáre pritom majú zvláštnu schopnosť a sú odolné voči repelentom, o čom sme vás informovali v našom článku. Komáre sa dokážu naučiť spájať si pach najpoužívanejšieho repelentu na svete s potravou a po „výcviku“ môžu dokonca uprednostniť štípanie ľudí, ktorí sa ním nastriekali.
Prekvapivé výsledky, ktoré vedci získali „vo veľmi špecifických laboratórnych podmienkach“, podľa hlavného autora štúdie Claudia Lazzariho „nespochybňujú účinnosť“ repelentu DEET. Chemická zlúčenina DEET, vyvinutá v Spojených štátoch v 40. rokoch minulého storočia, pomohla zachrániť množstvo životov pred chorobami prenášanými bodavým hmyzom.
„Je to absolútny zlatý štandard medzi repelentmi, ktorý Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) používa v boji proti prenosu chorôb prenášaných komármi,“ zdôraznil Lazzari pôsobiaci ako emeritný profesor Inštitútu výskumu biológie hmyzu na Univerzite v Tours vo Francúzsku.
Autor štúdie tvrdí, že je potrebné vyvíjať nové, účinnejšie a ekologickejšie repelenty, ktoré budú spôsobovať menej alergických reakcií. To si podľa neho vyžaduje, aby vedci lepšie pochopili, prečo repelenty komáre odpudzujú. „Nevieme presne prečo,“ priznal Lazzari. Vedci sa snažia zistiť, či sú látky ako DEET pre komáre toxické, či im bránia rozpoznať pach človeka, alebo ich jednoducho odpudzujú nepríjemným zápachom.
Muž tvrdí, že objavil „bič“ na podvodníkov: Slovenské banky vysvetľujú, ako by mali klienti reagovaťNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku