Životná úroveň v Európskej únii sa výrazne líši a Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré za priemerom zaostávajú. Najnovšie dáta ukazujú, že rozdiely medzi štátmi sú výrazné a v niektorých prípadoch priam priepastné.
správy od nás budete mať ako prví.
Podľa údajov Eurostatu dosahuje hrubý domáci produkt na obyvateľa v štandarde kúpnej sily na Slovensku len 75 % priemeru Európskej únie, píše Euronews. Priemer EÚ je stanovený na 100, pričom najnižšie hodnoty majú Bulharsko a Grécko na úrovni 68 a najvyššie Luxembursko s hodnotou 239.
Slovensko patrí medzi slabšie krajiny Únie
Slovensko sa nachádza v skupine krajín, ktoré sú výrazne pod priemerom EÚ. Spolu s ním sem patria aj Lotyšsko, Maďarsko, Chorvátsko, Rumunsko či Estónsko. Len mierne lepšie sú na tom Poľsko a Portugalsko. To znamená, že priemerný obyvateľ Slovenska si môže dovoliť podstatne menej tovarov a služieb než obyvatelia bohatších krajín západnej a severnej Európy.

Rozdiel medzi najbohatšími a najchudobnejšími krajinami je výrazný. Luxembursko dosahuje 239 % priemeru EÚ a Írsko 237 %. V praxi to znamená, že obyvatelia týchto krajín majú k dispozícii viac než trojnásobnú kúpnu silu v porovnaní s Bulharskom alebo Gréckom. Medzi ďalšie silné ekonomiky patria Holandsko, Dánsko či Rakúsko. Nad priemerom EÚ sú aj Nemecko, Belgicko, Švédsko, Malta a Fínsko.
Do reality vstupuje politika aj konsolidácia
Ekonomické čísla prichádzajú v čase, keď Slovensko vedie už štvrtá vláda Roberta Fica a krajina čelí pokračujúcej snahe o ozdravenie verejných financií. Vláda zároveň pripravuje už tretí balík konsolidácie verejných financií, ktorý môže ešte viac ovplyvniť životnú úroveň obyvateľov. Kombinácia nižšieho ekonomického výkonu a úsporných opatrení tak môže pre mnohých znamenať ďalší tlak na rodinné rozpočty.

Európa ostáva rozdelená
Dlhodobo platí, že krajiny východnej Európy zaostávajú, zatiaľ čo západ a sever dominujú. Rozdiely súvisia najmä s produktivitou práce a mierou zamestnanosti. Zaujímavosťou je, že nad priemerom EÚ sa nachádza len 10 z 27 krajín, pričom v nich žije približne tretina obyvateľov Únie. Slovensko tak zostáva v skupine krajín, ktoré sa síce postupne približujú k priemeru, no rozdiely voči najbohatším štátom sú stále výrazné.
Pozreli sa aj na nehnuteľnosti
Vo štvrtom trimestri 2025 vzrástli ceny domov a bytov v EÚ o 5,5 percenta, zatiaľ čo nájomné sa v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2024 zvýšilo o 3,2 percenta. Na utorňajšiu správu Eurostatu, štatistického úradu EÚ, upozornil bruselský spravodajca TASR.
Eurostat spresnil, že v porovnaní s tretím štvrťrokom 2025 sa ceny nehnuteľností zvýšili o 0,8 % a nájomné vzrástlo o 0,6 %. Vývoj za posledné desaťročie, medzi rokmi 2015 a tretím štvrťrokom 2025, ukázal, že ceny domov a bytov sa v EÚ zvýšili o 64,9 % a nájomné o 21,8 %.

Pokiaľ ide o národné údaje, pri porovnaní štvrtého štvrťroka 2025 s rokom 2015 sa ceny domov a bytov zvýšili viac ako nájomné v 25 krajinách EÚ, za ktoré sú k dispozícii údaje. Počas tohto obdobia sa ceny domov v Maďarsku viac ako strojnásobili (+ 290 %) a v 12 krajinách sa viac ako zdvojnásobili, pričom najväčší nárast bol zaznamenaný v Portugalsku (+ 180 %), Litve (+ 168 %) a Bulharsku (+ 157 %). Na Slovensku ceny domov a bytov v tomto období vzrástli okolo 123 %. Fínsko bolo jedinou krajinou, kde ceny nehnuteľností počas tohto obdobia klesli (- 3 %).
V rovnakom období sa nájomné zvýšilo vo všetkých 27 krajinách EÚ, pričom najvyšší nárast bol zaznamenaný v Maďarsku (+ 109 %), nasledovala Litva (+ 88 %) a Írsko a Poľsko (v oboch prípadoch + 76 %). Slovensko v uvedenom období zaznamenalo 30-percentný nárast nájomných poplatkov.
Koniec mal byť celkom iný. Diváci videli vec, ktorá v ňom ale nebola: Film Sedem je 4. najlepším vôbec
Boli sme v jednom z najväčších akvárií v Európe: Za 15 eur sme nad hlavami mali žraloky, no čakali sme viac
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok











Nahlásiť chybu v článku