Na planéte Mars skúma suchú krajinu v oblasti delty Jezero, ktorá bola kedysi, pred miliardami rokov, riečnym systémom. A slávny film pripomína aj nedávny objav. Tak si teda pustite soundtrack do pozadia, nalaďte sa na vesmírnu vlnu a poďte sa s nami pozrieť na to, čo presne sa stalo.
správy od nás budete mať ako prví.
Prístroj RIMFAX na palube rovera teraz skúmal kráter Jezero hlbšie než kedykoľvek predtým a odhalil niečo nevídané. Hovoríme o rozsiahlom, pradávnom deltovom systéme, kde mohla byť kedysi tečúca voda.
Vedci publikovali štúdiu 18. marca v Science Advances a článok priniesol Science Alert.
Ako dlho bola kvapalná voda na povrchu planéty?
Po dlhých rokoch intenzívneho výskumu sa znova ukazuje, že Mars nebol vždy suchou, prašnou guľou. Viaceré dôkazy naznačujú, že voda tu kedysi tiekla v hojnom množstve.
Vieme to vďaka tvaru krajiny, ale aj prítomnosti minerálov, ktoré mohli vzniknúť iba za účasti kvapalnej vody.
A verte alebo nie, doterajší výskum priniesol najmä jedno – ešte viac otázok. Pokiaľ ide o obývateľnosť, najnaliehavejšia z nich znie: Ako dlho bola kvapalná voda na povrchu planéty?
Čím dlhšie toto obdobie trvalo, tým väčšie okno príležitosti vzniklo pre potenciálny vznik mikróbov – najpravdepodobnejšej formy života na Marse podľa súčasných vedeckých predpokladov.
Vedcov zaujal útvar známy ako Margin
Dobrou správou pre vedcov je, že na Marse neprebiehajú rovnaké tektonické a poveternostné procesy ako na Zemi. Krajina je preto mimoriadne dobre zachovaná.
O oblasti krátera Jezero dnes predpokladáme, že má približne 3,7 miliardy rokov. Práve v tomto období sa na planéte nachádzala tečúca povrchová voda, ktorá podporovala výraznejšiu eróziu aj ukladanie sedimentov. Vedcov však miatli niektoré minerálne ložiská v kráteri.
Príkladom je útvar známy ako „Margin“, kde sa vo veľkom množstve nachádzajú uhličitany a olivín. Práve tieto nezrovnalosti viedli k ďalšiemu prieskumu pomocou prístroja RIMFAX, ktorý začal hľadať nové indície, tentoraz pod povrchom planéty.
Medzi septembrom 2023 a februárom 2024 vedci opakovane vykonávali merania a uskutočnili celkovo 78 tzv. prechodov. Údaje zhromažďovali z trasy dlhej približne 6,1 kilometra a v procese prenikli do hĺbky viac než 35 metrov. Keď tieto dáta začali skladať do jedného celku, z „tmy“ sa postupne vynorila skrytá deltová krajina.
Nahlásiť chybu v článku