Od začiatku roka sa na Slovensku rozmohol nový „nešvár“ – bojkot samoobslužných pokladníc. Tie vedia niektorým ľuďom poriadne zdvihnúť tlak. Mnohí zamestnanci obchodov opisujú napätie aj vyhrotené konflikty.
Samoobslužné pokladnice sa za posledné roky stali bežnou súčasťou takmer každého väčšieho obchodu. Kto má menší nákup, prípadne sa ponáhľa, samoobslužná pokladnica je ideálne riešenie. Áno, nie vždy je manipulácia s ňou jednoduchá, často nás vie zdržať vyhľadávanie tovaru v databáze, no pokiaľ ju človek využíva častejšie, aj pri vyhľadávaní a skenovaní je istejší.
Bojkot samoobslužných pokladníc je realita
Na internete sa v posledných mesiacoch začali objavovať príspevky, v ktorých ľudia otvorene hovoria o bojkotovaní samoobslužných pokladníc. Argumentujú tým, že nie sú zamestnancami obchodov a nemajú povinnosť vykonávať prácu, za ktorú sú podľa nich platení pracovníci reťazcov. Kritici zároveň poukazujú na to, že obchody takto šetria na personáli, pričom zodpovednosť za skenovanie tovaru presúvajú na zákazníkov.
Podobné situácie pre interez opísala aj Ema, ktorá pracuje v Lidli. Popisuje, že zažila krádeže, neporiadok na predajni aj nepríjemných zákazníkov.
„Bojkot ako taký som si v našej predajni až tak výrazne nevšimla, ak sa teda bavíme o nechávaní plných košíkov pri kasách. Potraviny nachádzame porozhadzované po celom obchode pravidelne, áno aj mrazené a chladené zahrabané medzi oblečením, takže to nie je žiadna novinka. Veľakrát sa stretnem s ľuďmi, ktorí majú negatívny názor na samoobslužné pokladnice, ale aj s ľuďmi, ktorí ich obľubujú, keď majú malý nákup alebo preferujú vlastné tempo bez stresu.“
Zároveň však upozorňuje na zmenu správania niektorých zákazníkov a opisuje konkrétne situácie z praxe. „No napriek tomu sú tu ľudia, ktorí sú nepríjemní už od začiatku skenovania a nemajú chuť ani náladu počúvať naše rady a rovno nám dávajú celú ich nefunkčnosť za vinu.
Už sa mi stalo veľakrát, že keď bol najväčší frmol, prišla zákazníčka, ktorá prisunula košík ku mne a arogantne mi povedala: „A blokujte! Však ste vyhlasovali, že mi to naskenujete.“ Tu ide hlavne o to, že keď ku mne príde človek, ktorý sa milo opýta a požiada o pomoc, nemám absolútne žiadny problém pomôcť mu artikle naskenovať a zároveň mu vysvetliť chod samokasy. Bohužiaľ, keď je tam veľa ľudí a neviem, kde mi hlava stojí, bude to stručnejšie.“
Keď ľuďom niečo nefunguje, obviňujú pracovníkov
Dodáva, že problém často vzniká pri nepochopení systému váženia nákupu a následných obvineniach. „Na druhej strane, spôsob, ako niektorí ľudia komunikujú s predavačkami, mi príde absolútne neprípustný a nechápem, ako im to môže vôbec hlava a ústa dovoliť. Ja som tam od toho, aby som zákazníkom pomohla, to áno, ale nemôžem predsa každému skenovať celý nákup pri samoobslužných pokladniciach.“
Problémom býva aj nepochopenie systému váženia nákupu. „Rovnako tak sa stáva veľmi často, že sa ľudia urazia a začnú byť agresívni, keď im pripomenieme, že nákup musia nechať na váhe a nemôžu si ho brať rovno do tašky, inak ich to nepustí ďalej v skenovaní. Joj, pohroma. Reakcie typu: „Vy si myslíte, že kradnem?“ alebo „Chcete ma označiť za zlodeja?“ hneď lietajú. Pritom sme na nič také ani nepomysleli, len im dali radu, no z ich pohľadu vyznela ako nepríjemná narážka. No napriek takýmto rôznym skúsenostiam sa nájde veľa príjemných a ochotných ľudí, ktorí s nami vedia spolupracovať a zlepšiť nám deň.
Spor okolo samoobslužných pokladníc sa z online priestoru evidentne preniesol aj priamo do predajní. Zatiaľ čo časť zákazníkov hovorí o princípe a odmietaní „robiť za obchod“, pracovníci opisujú najmä nárast napätia, únavu z konfliktov a tlak, ktorý sa prenáša priamo na nich.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku