Návštevníci sa v komentovaných prehliadkach vrátia o pár desaťročí dozadu a budú mať možnosť prezrieť si priestory starej strojovne, navádzacej stanice, ako aj autentické fotografie v Galérii Encián, ktoré sa viažu k výstavbe lanovky z 30. a 40. rokov minulého storočia.
Každý štvrtok od 22. decembra do 19. januára sa budú záujemcovia od 18.00 h vyvážať nočnými jazdami na Skalnaté pleso. “Spolu so sprievodcom sa prejdú miestnosťami, ktoré sú návštevníkom bežne nedostupné. Večer sa budú premietať úryvky z dokumentárneho filmu Príbeh jednej lanovky a zážitok umocní aj pohľad na nočnú podtatranskú kotlinu z vyhliadkovej veže nad Galériou Encián,” uviedla hovorkyňa prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk Zuzana Fabianová. Výťažok z podujatí bude venovaný na vyhlásenie a správu architektonickej súťaže o nové využitie pôvodnej budovy starej lanovky. Stredisko v Tatranskej Lomnici zbiera nápady, ako využiť uvedenú budovu od architekta Dušana Jurkoviča, ktorá je od roku 2005 nevyužitá.
Prvýkrát vyšla visutá osobná lanovka kyvadlového typu zo stanice Skalnaté pleso a prepravila verejnosť na najvyššie položenú stanicu na Lomnickom štíte pred 75 rokmi. “Stavba lanovky vo výške 2634 metrov nad morom bola od začiatku taký malý tatranský, ale najmä technický zázrak. Projekt lanovky bol na tú dobu mimoriadne odvážny a samotná realizácia si vyžadovala manuálnu zručnosť a prácu v ťažkých horských terénoch či v nevyspytateľnom počasí. Ľudia z regiónu a okolia, ktorí vtedy stavali svetovú rekordérku, museli vykonávať náročnú prácu vo výškových rozdieloch iba za pomoci ťažných koní a s obyčajnou silou ľudských rúk,” priblížila Fabianová. Dnes je aj vďaka lanovke práve Lomnický štít najvyššie obývaným miestom v Slovenskej republike.
Pôvodná visutá lanovka z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít má niekoľko prvenstiev. “Ak berieme do úvahy celkovú dĺžku lanovky v jej oboch úsekoch Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso a Skalnaté pleso – Lomnický štít, tak v čase spustenia do prevádzky 20. decembra 1941 s dĺžkou viac ako šesť kilometrov mala najdlhší medzipodperový úsek na svete a prekonávala najväčší výškový rozdiel s jedným prestupovaním (1715 m) spomedzi všetkých vtedajších lanoviek,” uzavrela Fabianová.
TASR
Nahlásiť chybu v článku