Lídri EÚ sa v noci na piatok na zasadnutí Európskej rady dohodli, že Ukrajine Únia poskytne bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur. Na sociálnej sieti X o tom informovali predseda Európskej rady António Costa a nemecký kancelár Friedrich Merz, informuje TASR.
„Máme dohodu,“ napísal Costa po skončení zasadnutia Európskej rady, ktoré celkovo trvalo 15 hodín. „Schválili sme rozhodnutie o poskytnutí podpory Ukrajine vo výške 90 miliárd eur na roky 2026 až 2027. Splnili sme to, k čomu sme sa zaviazali,“ zdôraznil.
Zmrazené ruské aktíva a spoločný dlh EÚ
Piatkové rozhodnutie podľa Merza vysiela jasný signál ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi: „Táto vojna sa nevyplatí. Ruské aktíva zostávajú zmrazené, kým Rusko nevyplatí Ukrajine kompenzácie.“ Merz tiež na brífingu objasnil, že zmrazené aktíva Ruska v Európe sa použijú na splatenie pôžičky Ukrajine, ak sa Rusko dobrovoľne nerozhodne tak urobiť po skončení vojny na Ukrajine.
Politico vysvetľuje, že pôžička pre Ukrajinu bude financovaná zo spoločného dlhu, ktorý bude krytý z rozpočtu EÚ. Tieto peniaze sa v priebehu nasledujúcich dvoch rokov požičajú Ukrajine. Zo spoločného dlhového programu však bude vyňaté Slovensko, Česká republika a Maďarsko, ktoré si vyjednali výnimku.
Na splatenie dlhu Kyjev v budúcnosti použije vojnové reparácie, ktoré by mu malo vyplatiť Rusko po skončení konfliktu. Pokiaľ tak Moskva urobiť odmietne, „Únia si vyhradzuje právo využiť“ jeho zmrazené štátne aktíva „na splatenie pôžičky“, napísali lídri EÚ v spoločnom vyhlásení podľa portálu Politico.
Peniaze majú pokryť deficit aj podporiť obranu
Dohoda zabezpečuje, že Ukrajina bude môcť na budúci rok vykryť svoj rozpočtový deficit vo výške 71,7 miliardy eur a naďalej financovať svoju obranu proti ruským silám. Pôžička je podľa vyhlásenia určená aj na „posilnenie európskeho a ukrajinského obranného priemyslu“. Text tiež vyzýva Kyjev, aby pokračoval v boji proti korupcii a presadzoval zásady právneho štátu.
Medzitým budú diplomati „pokračovať v práci na technických a právnych aspektoch“ v súvislosti s reparačnou pôžičkou, uvádza sa vo vyhlásení.
Orbán a Babiš kritizovali spoločný dlhový model
Maďarský premiér Viktor Orbán v noci na piatok po skončení zasadnutia Európskej rady kritizovali prijatú dohodu o poskytnutí pôžičky Ukrajine financovanú zo spoločného dlhu. Rozhodnutie podľa neho privedie Európu bližšie k vojne.
Český premiér Andrej Babiš zdôraznil, že Česká republika mala inú pozíciu ako Slovensko a Maďarsko, ktoré nepodporili závery Európskej rady, avšak spoločne s nimi odmietla za pôžičku Ukrajine ručiť. TASR o tom informuje podľa portálu Politico.
„Vyzerá to ako pôžička, ale Ukrajinci ju, samozrejme, nikdy nebudú schopní splatiť. Takže sú to v podstate stratové peniaze. A tí, ktorí za touto pôžičkou stoja, ponesú zodpovednosť a finančné dôsledky,“ povedal Orbán. Predseda maďarskej vlády sa vyjadril kriticky napriek tomu, že Maďarsko sa spolu so Slovenskom a ČR na spoločnom dlhovom programe nebude podieľať.
„Pôžička si vyžadovala jednomyseľné rozhodnutie a nakoniec sme sa vzdali práva veta a výmenou za to sme získali výnimku,“ skonštatoval Orbán. Hoci maďarský premiér považuje konečný výsledok za zlý, reparačná pôžička s využitím ruských aktív v Európe by podľa neho bola ešte horšia.
„Reparačná pôžička by znamenala okamžitú vojnu. Zamyslite sa nad tým: sú tu dve strany, ktoré proti sebe bojujú. Vy ste tá tretia, ktorá tam príde, zoberie jednej obrovské množstvo peňazí a dá ich jej nepriateľovi. Čo to znamená? Je to vojna,“ myslí si maďarský premiér.
Babiš na nočnom brífingu zdôraznil, že jeho postoj je od pozície Orbána a predsedu vlády SR Roberta Fica odlišný. „Česká republika má inú pozíciu než Maďarsko a Slovensko. Tieto dve krajiny de facto odmietli závery Rady, ako boli navrhnuté. My sme ich odsúhlasili, ale s podmienkou, že neručíme za tie úvery,“ povedal.
Nový český premiér vysvetlil, že dôvodom na odmietnutie záruk je snaha ochrániť domáce financie, čo už avizoval pred odletom do Bruselu. Nový český premiér sa tiež pozastavil nad načasovaním finančnej pomoci pre Ukrajinu v kontexte očakávaných mierových rokovaní. „Pokiaľ sme tak blízko mieru, nedáva mi logiku schvaľovať peniaze až na roky 2026 a 2027,“ vyhlásil.
Nahlásiť chybu v článku