Ukrajinské drony zaútočili v noci na štvrtok na Rostovskú oblasť, zahynuli pri tom tri osoby a ďalšie utrpeli zranenia, uviedol tamojší gubernátor Jurij Sľusar. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Po útoku vypukol požiar na nákladnej lodi v prístavnom meste Rostov nad Donom, pri ktorom zahynuli dvaja členovia posádky a traja ďalší utrpeli zranenia, uviedol na platforme Telegram Sľusar. Požiar sa neskôr podarilo uhasiť. V meste Batajsk zahynul jeden ďalší civilista a hlásili aj šesť ranených, ozrejmil gubernátor. „Mestské komisie zdokumentujú všetky následky útoku,“ povedal Sľusar.
Ukrajina nedávno zintenzívnila nočné dronové útoky, zacielené na ruskú energetickú infraštruktúru, z ktorej Moskva získava financie na podporu invázie, píše AFP. Ruskí predstavitelia tvrdia, že každú noc systémy protivzdušnej obrany zachytia desiatky dronov.
V uplynulých týždňoch Kyjev oznámil útoky námorných dronov na ruské tankery v Čiernom mori a útoky na ruské prístavy. Moskva na to reagovala pravidelným bombardovaním ukrajinského prístavného mesta Odesa, pričom zasiahla dopravné lode, a to vrátane tureckých. Ankara minulý týždeň varovala, že útoky v Čiernom mori predstavujú „znepokojivú eskaláciu“.
Diplomatické snahy o ukončenie konfliktu sa v uplynulých týždňoch zrýchlili po zverejnení mierového plánu USA, no doposiaľ neviedli k prímeriu, pripomína AFP.
Rusko sa podľa prezidenta Zelenského pripravuje na ďalší rok vojny
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredajšom večernom prejave vyhlásil, že Rusko plánuje urobiť z roku 2026 „rok vojny“ proti Ukrajine. Reagoval tak na slová ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý predtým uviedol, že Moskva určite dosiahne svoje ciele.
„Dnes sme počuli ďalší signál z Moskvy, že sa pripravujú urobiť z budúceho roka rok vojny,“ povedal Zelenskyj. Putin v stredu na stretnutí s predstaviteľmi ministerstva obrany v Moskve zopakoval, že „ciele špeciálnej vojenskej operácie budú určite splnené“, pričom použil oficiálny výraz Kremľa pre takmer štyri roky trvajúci konflikt.
Putin zdôraznil, že preferuje diplomatické riešenie, ale ak „Ukrajina a jej zahraniční patróni odmietnu vecné rokovania“, Rusko získa sporné územia vojenskými prostriedkami. Ide o oblasti, o ktorých Moskva tvrdí, že sú pod jej kontrolou, vrátane Donbasu a Krymu.
Vyjadrenia prichádzajú po tom, ako Ukrajina v pondelok oznámila pokrok v rokovaniach o budúcich bezpečnostných zárukách s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa v Berlíne. Podľa Zelenského však pretrvávajú rozdiely v otázke územných ústupkov. Pôvodný návrh Washingtonu, kritizovaný ako príliš ústretový voči Moskve, počítal s tým, že Kyjev sa vzdá časti Doneckej oblasti a USA de facto uznajú Doneck, Krym a Luhansk ako ruské.
Obsah revidovaného plánu zatiaľ nie je známy. Kremeľ v stredu uviedol, že čaká na informácie od USA o výsledkoch berlínskych rokovaní. „Očakávame, že naši americkí partneri nás budú informovať, keď budú pripravení,“ povedal hovorca Dmitrij Peskov.
Americkí a ruskí predstavitelia budú cez víkend rokovať v Miami
Americkí a ruskí predstavitelia sa tento víkend stretnú v Miami v rámci snáh administratívy prezidenta Donalda Trumpa ukončiť takmer štvorročný konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou. Informoval o tom v stredu magazín Politico s odvolaním sa na dva zdroje, píše TASR.
Súčasťou ruskej delegácie by podľa jedného zo zdrojov mal byť i osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev. Americkú stranu by mali tradične zastupovať Trumpovi vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner. Podľa jedného zdroja Politica sa s americkou delegáciou ešte predtým možno stretne ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov.
Obaja americkí vyslanci sa tento týždeň zúčastnili na rokovaniach s európskymi a ukrajinskými predstaviteľmi v Berlíne s cieľom rokovať o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu či možnosti teritoriálnych ústupkov Rusku. Spojené štáty údajne Kyjevu ponúkli bezpečnostné záruky podobné článku päť Severoatlantickej zmluvy.
Nahlásiť chybu v článku