Viera v Boha sprevádza ľudstvo prakticky od jeho počiatkov. Kým v počiatkoch spočíval jeho význam najmä v odôvodnení si prírodných procesov, ktorým ľudia nerozumeli, dnes jeho význam vidíme najmä v nastavení spoločnosti a určovaní morálnych hodnôt. Niektorí ľudia však majú vo svojom hodnotovom rebríčku Boha na prvom či poprednom mieste a myšlienka na Boha tak prirodzene ovplyvňuje procesy prebiehajúce v ich mozgu. Ako ale Boh vplýva na mozog veriaceho človeka bolo doteraz záhadou, a tak sa tím vedcov na to pozrel bližšie.
správy od nás budete mať ako prví.
Mozog sa pod vplyvom Boha správa podobne, ako keď človek zažíva lásku, sex ale aj keď užíva drogy či keď počúva obľúbenú hudbu. Silná viera v Boha totiž pôsobí na rovnaké centrá mozgu, a tak v ňom spúšťa podobné procesy a navodzuje tak príjemné pocity.
Lekársky vedecký tím z univerzity v americkom Utahu pod vedením Jeffreyho Andersona sa zameral na skúmanie mozgov silne veriacich ľudí pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá dokáže vytvoriť podrobnú mapu centier mozgu, ktoré sú v tej chvíli aktívne. Za testovacie subjekty si vybrali členov mormonskej cirkvi. Tí sú známi svojou silnou vierou ako aj veľkým prežívaním prítomnosti Boha.
Počas štúdie im prehrávali rôzne filmy, výroky, úryvky, či citácie z Knihy Mormónov, s cieľom navodiť im duchovné pocity. Počas nich sa vedci pýtali, aké silné náboženské pocity prežívajú (od žiadnych až po veľmi silné) a tie potom porovnávali s výsledkami z magnetickej rezonancie.
Vedci podľa skenov mozgu zistili, že pri silnom duchovnom prežívaní sa účastníkom štúdie aktivuje oblasť mozgu nazývaná nucleus accumbens. Táto oblasť v mozgu vplýva na centrum odmien, čo vysvetľuje, prečo pri silnom prežívaní duchovných pocitov niektorí ľudia zažívajú stavy pripomínajúce extázu.
Okrem tejto oblasti mozgu vedci sledovali aktivitu aj v oblastiach, ktoré ovplyvňujú úsudok či morálne úvahy. Ale zvýšená aktivita mozgu sa zaznamenala aj v centrách zodpovedných za sústredenie a pozornosť.
Vedci upozorňujú, že toto prežívanie môže byť odlišné, ak by sa sledovala aktivita mozgu príslušníkov iných náboženstiev. Podľa neuroteológa Andrewa Newberga by bolo zaujímavé porovnať, či by rovnako reagoval mozog fanatických príslušníkov teroristických skupín ako je napríklad Islamský štát, ktorých presvedčenie je tiež postavené na náboženskej rovine.
„Bola by to skutočne fascinujúca štúdia“ dodáva na záver Newberg.
interez.sk (Matej Mensatoris), sciencedaily.com, cnn.com
Nahlásiť chybu v článku