Počas jedinej prednášky, ktorej sme sa zúčastnili, dokázala účastníkom sprostredkovať jasný a ucelený návod, ako cielene pracovať so svojím dychom. Vďaka jej údernému štýlu a schopnosti zrozumiteľne pomenovať zložité procesy sme odchádzali nielen s množstvom fascinujúcich informácií, ale aj s konkrétnym plánom, ako si dlhodobo, pomaly a systematicky zvýšiť kvalitu života. A to všetko prostredníctvom jediného procesu, ktorý robí každý živý tvor na planéte automaticky: dýchania.
Tému správneho dýchania dnes prinášame aj vám. Odborníčka z Univerzity Palackého v Olomouci s takmer 30 rokmi praxe vysvetlila, čo presne znamená „správne dýchanie“, a prečo väčšina z nás dýcha nesprávne. Otvorila nám dvere do sveta metabolických procesov a ukázala, že aj zdanlivo zložitá fyziológia sa dá podať jednoducho, vecne a zaujímavo.
Dotkli sme sa trendu mouth taping a tradičných východných dychových techník, ktoré si získavajú popularitu aj na Západe. A keďže článok smerujeme slovenskému publiku, nemohli sme obísť ani známeho Wima Hofa a jeho metódu, ktorá v posledných rokoch oslovila milióny ľudí po celom svete.
Ako odborníčka sa venujete tomu, čo nazývame „správne dýchanie“. Čo to však vlastne znamená a kedy dýchame správne?
Dýchanie je jednou z funkcií potrebných na to, aby sme tu boli. Všetky systémy v našom tele si vieme nastaviť a „ošéfovať“ tak, aby udržiavali rovnováhu v každej situácii. Vtedy si v tele vieme udržať homeostázu – všetky systémy v tele pracujú tak, aby boli v rovnováhe.
A teda, aj o správnom dýchaní je možné povedať, že je správne vtedy, ak si dokážem túto dynamickú rovnováhu udržať.
Znamená to, že doprajeme našim systémom toľko kyslíka, NO a CO₂, koľko práve potrebujú pre danú činnosť. Ak spím, potrebujem oveľa menej homeostatickej výmeny než v momente, keď si pôjdem napríklad zabehať. Keď behám, potrebujem oveľa vyšší výkon metabolizmu a oveľa väčší objem dychu, aby som mohla metabolické deje udržiavať v rovnováhe, ktorú potrebujem pre danú aktivitu.
Keď som bola na vašej prednáške, spomínali ste, že nesprávne dýcha alarmujúco veľká časť populácie…
Nerada sa dopúšťam generalizácií, ale keďže pracujem vo vedeckom prostredí, dostávam sa k rôznym číslam a sama ich musím vytvárať. V rámci štúdií, ktoré sa mi dostali pod ruku – a ktoré sú podkladom pre obrovské množstvo autorov –, sa uvádza, že približne 60 až 80 % ľudí nedýcha správne.
Toto číslo zarazilo aj mňa. Ak si to však človek začne overovať, stačí mu vojsť do parku a chvíľu v ňom pozorovať ostatných ľudí. Vtedy tie vysoké čísla začnú dávať zmysel.
Sledujte mamičky a deti v kočiaroch, ktoré majú väčšinou v ústach cumlík alebo otvorené ústa. Alebo bežcov – drvivá väčšina z nich ich má otvorené tiež. Všimnete si to rýchlo sami na sebe – stačí vám trošku pobehnúť na autobus a pocítite ten nedostatok metabolickej výmeny. Podvedome sme presvedčení, že otvorením úst dosiahneme v organizme homeostázu.
Lenže tým, že tie ústa otvoríme, namiesto toho všetko ešte zhoršíme.
Čo okrem otvorených úst je jasným dôkazom toho, že nedýchame správne?
Tým, že učím, mám šancu pozorovať aj svojich študentov a vidím, ako väčšina z nich fibriluje vzduch len v horných kvadrantoch.
Aby som to preložila do ľudského jazyka: dýchame hrozne rýchlo a plytko.
Najrýchlejšie dýchame vtedy, keď sa na niečo sústredíme, alebo ak sme v diskomforte. Že sme pod stresom, si pritom často ani neuvedomujeme. Zle sme sa vyspali, alebo nás niekto naštval a telo sa dostane do stresu. Stačí nestihnúť sa naraňajkovať, alebo si, naopak, dať na raňajky príliš veľa. To všetci poznáme.
Ale už len ten diskomfort, ktorý sa vytvorí tou jednou myšlienkou – ten pocit, že sme to mali urobiť inak –, dostáva telo do stresu. V rámci toho stresu, úplne podvedomého a telesného, spúšťame automaticky stresové reakcie.
Telo začne vyplavovať škálu stresových hormónov a tie nám začínajú zrýchľovať dych automaticky. Bez toho, aby som si to uvedomila, začínam dýchať rýchlejšie a plytšie. A čím plytšie dýcham, tým vzniká väčšia potreba následne sa „dodýchnuť“. Príde pocit, že nemám dostatočný prísun vzduchu – a tak otvorím ústa a do tela nahrniem ešte viac vzduchu. Práve rýchlym a plytkým dýchaním však telo automaticky dostávame do stresu.
Je to teda taký začarovaný kruh. Každá stresová reakcia z nás robí takú myšku v koliesku.
Keď som vás počula prvýkrát, nabrala som pocit, že na mojom dýchaní je pokazené asi všetko. Možno sa teraz niektorý čitateľ cíti úplne rovnako. Existuje niečo, vďaka čomu vieme dýchanie okamžite aspoň trocha zlepšiť?
V článku sa po odomknutí dozvieš
- na čo všetko vplýva dýchanie;
- čo nám hrozí, ak dýchame nesprávne;
- prečo sme kvôli dychu občas ako „myška v koliesku“;
- kde máme 3 bránice a prečo je to dôležité;
- čo si myslí o Wim Hofovi a jeho metóde;
- čo si myslí o joge, východných praktikách a o liečení dychom;
- či nám odporúča mouth taping;
- či sa podľa nej oplatí investovať do kyslíkovej terapie;
- prečo je ohromne dôležité, aby sme dýchali nosom;
- 3 zásady, ako dýchať správne.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pre odomknutie obsahu zadaj svoj e-mail
Registrácia a platba bude dokončená po zadaní e-mailu.
Staň sa členom Interez PREMIUM
a získaj neobmedzený prístup.
Predplatné môžeš zrušiť kedykoľvek.
Nahlásiť chybu v článku