Žena bola celých 24 minút prehlásená za mŕtvu. Rozhodla sa ľuďom odpovedať na otázky, vôbec ju nešetrili

Autorka Lauren Canaday z Virgínie v Spojených štátoch utrpela náhlu srdcovú zástavu a prestala dýchať, pričom sa pohybovala medzi vedomím a bezvedomím. Jej manžel zavolal pohotovosť a 4 minúty jej poskytoval prvú pomoc, kým dorazili záchranári a prevzali to za neho, ale jej srdce potrebovalo až 24 minút a štyri defibrilátory, aby opäť začalo biť.

Len o deväť dní neskôr bola Lauren prepustená z JIS a mohla sa vrátiť domov. Potom sa rozhodla podeliť so svetom o to, aké to skutočne bolo, byť „klinicky mŕtva“. Na Reddite vytvorila vlákno „Spýtajte sa ma čokoľvek“, kde sa snažila čo najlepšie odpovedať na otázky, ktoré jej ľudia kládli. Portál Boredpanda zozbieral jej odpovede a posunul ich tak k väčšiemu davu ľudí, aby aj oni získali predstavu o tom, čo sa deje s ľudskou dušou potom, ako zomrieme.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa 2 Lives (@2livespodcast)

Čo ľudí najviac zaujímalo?

Otázky ľudí sa líšili. Zatiaľ čo niektorých zaujímalo to, čo Lauren počas týchto takmer 30 minút videla, iní zas vyzvedali, či sa jej život po tomto zážitku zmenil a či ju to donútilo prehodnotiť ho. Objavovali sa tak praktické i filozofické otázky a mladá Američanka na všetky odpovedala.

Azda najčastejšou predstavou, ktorá je zobrazovaná v umení je „svetlo na konci tunela“. Nečudo, že aj na to padla otázka a Lauren odpovedala: „Nevidela som svetlo ani tunel, ale cítila som neskutočný pokoj. Vlastne sa vraciam na miesto vo svojej pracovni, kde sa to stalo vždy, keď som vystresovaná… Čudné, ale je to tak. Definitívne sa už nebojím smrti, napriek tomu, že som nevidela nič konkrétne.“ 

Priznala, že hoci na tom mieste zomrela, keď sa tam postaví, znova cíti rovnaký pokoj ako cítila počas svojej klinickej smrti. Nie je to tak pre ňu miesto, na ktoré má zlé spomienky, práve naopak.

O tom, ako sa zmenil jej pohľad na smrť po tejto udalosti, autorka opísala viac v nasledovnej odpovedi: „Mám pocit, že je veľmi tenká hranica medzi životom a smrťou a hoci som vďačná za viac času s priateľmi a rodinou, už sa neobávam smrti. Oveľa väčšie obavy mám z bolesti, ktorá sa prežíva počas života.“ 

Lauren tiež priznala, že jej dlho trvalo dať sa po tomto zážitku emocionálne dokopy. Cítila veľa viny, no tiež zmätenia. Prezradila, že by to nezvládla bez manželovej podpory. „Úprimne, určite by sa zo mňa stala bezdomovkyňa a prišla by som o všetko. Bola som len kopa emócií. Teraz už fungujem lepšie, ale stále chodím každý týždeň na terapiu a každý mesiac do podpornej skupiny. Navyše som si vzala voľno z práce. Takže myslím, že to bude dlhá cesta,“ dodala.

Ako teraz vníma Boha?