Členské krajiny NATO sa v stredu dohodli na tom, že do roku 2035 zvýšia svoje obranné výdavky na päť percent hrubého domáceho produktu. V záverečnom vyhlásení summitu v holandskom Haagu lídri 32 spojeneckých štátov tiež potvrdili záväzok vzájomnej obrany, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Ako vyplýva zo záverečného vyhlásenia, suma rovnajúca sa najmenej 3,5 percenta ročného HDP každého štátu pôjde priamo na vojenské účely. Ďalšie peniaze v hodnote 1,5 percenta HDP budú každý rok vyčlenené na „ochranu kritickej infraštruktúry, obranu našich sietí, zabezpečenie našej občianskej pripravenosti a odolnosti, rozvoj inovácií a posilnenie základne nášho obranného priemyslu“.
Vyhodnotenie o štyri roky
Pokrok v plnení týchto výdavkových cieľov bude vyhodnotený v roku 2029. Spojenci sa dohodli, že predložia každoročné plány na zabezpečenie tohto výdavkového cieľa. Štáty Aliancie podľa vyhlásenia zdôraznili svoj záväzok k vzájomnej obrane. „Opätovne potvrdzujeme náš trvalý záväzok ku kolektívnej obrane, ako je zakotvený v článku 5 Washingtonskej zmluvy – že útok na jedného je útokom na všetkých,“ uviedli lídri.
NATO zároveň označilo Rusko za „dlhodobú hrozbu“ pre kolektívnu bezpečnosť členských štátov a potvrdilo podporu Ukrajine, ktorej bezpečnosť „prispieva k našej bezpečnosti“. Vo vyhlásení uviedli, že stoja „zjednotení voči intenzívnym bezpečnostných hrozbám a výzvam, najmä dlhodobej hrozbe, ktorú predstavuje Rusko pre euroatlantickú bezpečnosť“.
Agentúra Reuters podotkla, že členské štáty vo vyhlásení vynechali odkazy na možné členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii, ktoré boli súčasťou vyhlásení z viacerých predchádzajúcich summitov NATO.
Nahlásiť chybu v článku