V teste z matematiky dosiahli deviataci a ich rovesníci na iných školách priemernú úspešnosť 57,4 %, zo slovenského jazyka a literatúry 60 % a z maďarského jazyka a literatúry vyše 59 %. Podľa ministerstva školstva rozdiely vo výsledkoch jednotlivých okresov ukazujú, že socioekonomický status je určujúcim činiteľom vplývajúcim na výsledok žiaka.
„Výsledky Testovania 9 opäť potvrdili, že sociálne zázemie má zásadný vplyv na výsledky žiakov. Preto intenzívne pracujeme na tom, aby všetky deti, bez ohľadu na to, v akom regióne alebo podmienkach vyrastajú, dostali šancu na kvalitné vzdelanie. Verím, že práve touto cestou dokážeme postupne znižovať regionálne rozdiely a posilňovať férovosť v našom školskom systéme,“ hovorí minister školstva Tomáš Drucker.
V slovenčine obstáli lepšie, než v matematike
Deviataci základných škôl dosiahli z matematiky priemernú úspešnosť 55,4 %. Ich rovesníci na stredných školách, vrátane gymnázií, mali úspešnosť cez 74 %. Najlepšie výsledky dosiahli žiaci v Bratislavskom kraji a v okrese Košice I. Naopak, výrazne horšie oproti celoslovenskému priemeru sa darilo žiakom v okresoch Medzilaborce, Rimavská Sobota, Gelnica a Trebišov.
Horšie výsledky dosiahli aj žiaci z Rožňavy, Poltára, Vranova nad Topľou či Kežmarku. Vo všetkých týchto okresoch zastúpenie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi prevyšuje hranicu 5 %.
Žiaci deviateho ročníka základných škôl dosiahli v teste zo slovenského jazyka a literatúry priemernú úspešnosť 58,2 %, pričom medzi jednotlivými krajmi boli výsledky porovnateľné. Na stredných školách bola priemerná úspešnosť 74,4 %, z toho gymnáziá prekročili 75 percent a osobitne osemročné gymnáziá dosiahli priemernú úspešnosť 78 percent. Najlepšie priemerné výsledky dosiahli žiaci z bratislavských okresov i okresov Banská Bystrica a Košice I.
Najhoršie oproti celoslovenskému priemeru boli výsledky žiakov v okrese Gelnica, ale aj v okresoch Medzilaborce, Kežmarok, Trebišov, Poltár, Vranov nad Topľou, Rožňava a Krupina. Aj tu platí, že v týchto okresoch je podiel žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakov z rodín v hmotnej núdzi viac ako 5 %.
Ministerstvo školstva chce postupne zavádzať povinné vzdelávanie od čo najútlejšieho veku, realizovať národné projekty podporujúce inklúziu, desegregáciu, zrušiť dvojzmenné prevádzky a zvýšiť kapacity materských i základných škôl. Tiež podporovať vzdelávacie príležitosti všetkých detí prostredníctvom adaptačných tried a zabezpečiť podporu učiteľom i odborným zamestnancom, vrátane systému nárokovateľných podporných opatrení. Pomôcť by podľa ministerstva mala aj zmena spôsobu vyučovania matematiky a dvojúrovňová maturita z nej.
Testovanie sa uskutočnilo na 1 653 školách
Z toho bolo 1 483 základných škôl, 146 gymnázií, 21 stredných odborných škôl a 3 tanečné konzervatóriá. Z celkového počtu škôl bolo 1 506 s vyučovacím jazykom slovenským, 126 s vyučovacím jazykom maďarským, 15 s vyučovacím jazykom slovenským a maďarským, 1 škola s vyučovacím jazykom ukrajinským a 5 škôl s iným vyučovacím jazykom.
Na Testovaní 9 sa v riadnom termíne zúčastnilo 1 008 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, čo je 2,1 % z testovaných žiakov, 845 žiakov z rodín poberajúcich príspevok v hmotnej núdzi, 1,7 % z testovaných žiakov, 956 cudzincov, 1,9 % z testovaných žiakov, a 14 žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.
Nahlásiť chybu v článku