Niekto dáva prednosť výletom k moru, iní nedajú dopustiť na hory či vysokohorské túry. Ak patríte k druhej skupine, určite vás bude zaujímať fakt, že keď sa nachádzate vo vyšších nadmorských výškach, vaša krv sa prispôsobuje novému prostrediu, keďže so stúpajúcou výškou klesá hladina kyslíka vo vzduchu. Tieto zmeny v krvi sa ale potom zachovávajú, a to aj niekoľko mesiacov po tom, ako ste boli na horách.
Vôbec prvýkrát vedci skúmali, aké zmeny nastávajú v krvi u turistov, ktorí sa presunú z bežných nadmorských výšok do vysokohorských oblastí s výškovým rozdielom niekoľkých tisícok nadmorských metrov. Vedci zistili, že zmeny v tom, ako sa červené krvinky vysporiadavajú s menším množstvom kyslíka, nastanú už po niekoľkých hodinách.
Toto tvrdenie odporuje doteraz uznávanému predpokladu, podľa ktorého ľudské telo začne vo vysokohorskom prostredí produkovať nové červené krvinky, ktoré sú schopné dodávať viac kyslíka do svalov, orgánov, mozgu a všade tam, kde je potrebný.
S týmto predpokladom bol však od začiatku jeden významný problém. Tento predpoklad by mohol fungovať u ľudí, ktorí žijú celý život vo vysokých výškach, avšak pri bežných turistoch to neplatí. Kostná dreň síce vyprodukuje každú sekundu až 2 milióny nových krviniek, no aj tak by nahradenie celej krvi novými krvinkami trvalo niekoľko týždňov, čo by v praxi znamenalo, že turista by vo vysokohorskom prostredí nedokázal normálne fungovať.
Aby celý problém vedci posunuli na novú úroveň, vykonali štúdiu s 21 dobrovoľníkmi. Poslali ich do základného tábora v oblasti bolívijského kopca Chacaltaya vo výške 5260 metrov nad morom. Po strávení niekoľkých dní v tábore ich následne poslali do nižších polôh, aby potom opäť vystúpili naspäť do základného tábora.
Po druhom výstupe do tábora všetci dobrovoľníci uviedli, že s druhým výstupom sa vyrovnávali oveľa ľahšie ako keď tam išli po prvýkrát. To naznačilo, že krv okrem toho, že sa rýchlo prispôsobila zmenám v nadmorskej výške, si tieto zmeny dokázala tiež udržať.
Keď bola krv dobrovoľníkov následne skúmaná, vedci zistili, že červené krvinky sa nevymenili za nové, no dokázali zmeniť svoje nastavenie v procese distribúcie kyslíka po organizme. Ako sa ale zmení toto nastavenie, je zatiaľ neznáma aj pre samotných vedcov a preskúmanie tohto procesu bude predmetom ich ďalších výskumov.
Pochopenie týchto procesov by mohlo mať do budúcnosti význam, ako by sa dala ovplyvniť nevoľnosť z náhleho prechodu do vysokej nadmorskej výšky, ale tiež by nové zistenia mohli pomôcť ľuďom pri úrazoch či strate krvi pri poranení.
Na čom sa ale vedci jednohlasne zhodujú, je too, že návšteva vyšších oblastí má určite pozitívny vplyv na zdravý organizmus, a to nielen v súvislosti s krvou, ale napríklad aj s mentálnym nastavením človeka. Ak teda uvažujete nad výletom do hôr, určite tak urobte. Váš organizmus vám za to poďakuje.
interez.sk (Matej Mensatoris), sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku