Aby ušetril, poslal sám seba v krabici z Austrálie až do Británie. Cestou skoro zomrel, napokon letel prvou triedou

Cestovanie po svete je medzi ľuďmi obľúbenou záležitosťou, no taký cestovný lístok môže človeka vyjsť poriadne draho. Mnohých ľudí to od návštevy ich vysnívanej destinácie odradí alebo si to jednoducho nemôžu dovoliť. Nájdu sa však aj odvážlivci, ktorých nedostatok financií na lístok nezastaví. Na svoju cestu sa vyberú bez neho a spoliehajú sa na šťastie, že ich pritom nikto neprichytí.

Niektorí ľudia sú ochotní pre cestu zadarmo podstúpiť aj extrémne podmienky prostredia, napríklad, aj v úložnom priestore lietadla. Podľa pilota a výkonného riaditeľa spoločnosti Aero Consulting Experts, Rossa „Rustyho“ Aimera, až 90 % z nich neprežije pre nízke teploty a nedostatok kyslíka. The New York Times zdôrazňuje, že nákladná doprava je hazardná, pretože posádka nemá dôvod zaujímať sa o podmienky v zadnej časti lietadla.

O to neuveriteľnejší je zážitok jedného z najslávnejších čiernych pasažierov všetkých čias, ktorý prežil len vďaka náhode.

Cítil sa oklamaný a chcel ujsť preč

Po skončení druhej svetovej vojny chcela Austrália posilniť svoju ekonomiku, infraštruktúru a obranu národa, a tak sa pustila do rozsiahleho imigračného programu. Začala propagovať kampane, ktoré Austráliu prezentovali ako prívetivé miesto so skvelými príležitosťami, ako sa píše v National Archives of Australia.

Zapojili sa aj železnice štátu Viktória, ktoré spolu s austrálskou vládou ponúkali migrantom program, v ktorom im sľúbili preplatenie poplatkov za cestu tam, poskytnutie ubytovania a stravy pod podmienkou, že si tam odpracujú dva roky.

Pre mnohých Európanov sa Austrália zdala byť rajom a chceli začať nový život na opačnej strane zemegule. Aj 18-ročný Brian Robson z Walesu chcel skúsiť niečo nové, a tak siahol po lákavej ponuke s predstavou dobrej skúsenosti života v zahraničí. Keď v roku 1964 priletel do Austrálie, šokovane zistil, že situácia v Melbourne je úplne iná, ako očakával, a cítil sa byť oklamaný.

Ubytovali ho v hosteli, v ktorom behali potkany a jedlo bolo také odporné, že sa nedalo stráviť. Nešťastný Brian pracoval ako pokladník na železnici a svoju prácu považoval za nudnú a osamelú. V meste po jej skončení nebolo ani živej duše, a keď spoznával ľudí, stretával sa s rasizmom a cítil sa byť ešte viac izolovaný. Hoci mal v Austrálii pár príbuzných, chcel sa vrátiť do Cardiffu, ale nemal na to dostatok peňazí.

Z práce a hostela odišiel po pár mesiacoch a vybral sa cestovať po Austrálii. Po návrate do Melbourne sa zamestnal v papierni a bol odhodlaný nájsť spôsob, ako sa dostane späť do Walesu.

Neodpracoval si však dva roky, a teda by musel vrátiť austrálskej vláde zaňho zaplatené poplatky a k tomu si ešte zakúpiť lístok domov. Stálo by ho to okolo 800 austrálskych dolárov (dnešných 8384 eur), no on zarábal len približne 30 austrálskych dolárov mesačne (dnešných 314 eur). Cesta späť oficiálnym spôsobom nebola preňho možnosťou.

Pokúsil sa teda o prvý únik.