Poznáme maximálnu možnú dĺžku ľudského života. Podľa vedcov ju ľudstvo už dosiahlo

Človek odjakživa hľadal spôsoby ako oddialiť smrť. Posúvanie priemernej dĺžky života dosiahlo najväčší rozmach v minulom storočí. Technologický pokrok nám pomohol dostať sa tam, kde sme dnes. Myslíte, že je možné túto hranicu posúvať ďalej? Že ľudstvo nájde skutočný recept na dlhovekosť, akú si dnes nevieme ani predstaviť? Odborníci tvrdia, že nie. Najvyššiu hranicu sme údajne už dosiahli, a je ňou vek 125 rokov.

Nezabudnite ani na náš starší článok o kmeni Hunza, ktorý žije v Pakistánskych horách. Títo ľudia nepoznajú žiadne choroby a dožívajú sa 120 rokov. Ako je to možné?

Podľa najnovšej štúdie, ktorá bola uverejnená len včera (5. októbra) v magazíne Nature, je rekordmanom ľudskej ríše francúzska Jeanne Calmentová, ktorá sa dožila 122 rokov, 5 mesiacov a 14 dní a zomrela v roku 1997. Jej vek bol niekoľkokrát overený a patrí tak medzi najdôveryhodnejšie príklady dlhovekosti. Súčasne je považovaná aj za najdlhšie žijúceho človeka v histórii ľudstva. Podľa štúdie z magazínu Nature to tak pravdepodobne aj ostane.

Analýzy totiž hovoria, že aj keď bude ľudstvo vymýšľať stále nové lieky, úspešne vyhrávať boj s chorobami a eliminuje mnoho nepriaznivých vplyvov na zdravie človeka, túto francúzsku sa už prekonať nepodarí. Za hornú hranicu dĺžky ľudského života pokladajú 125 rokov. Ako k tomuto záveru prišli?

Výskum prebiehal na obyvateľoch 41 krajín sveta. Odborníci si zobrali na paškál demografické údaje z krajín ako USA, Japonsko, Veľká Británia, Francúzsko… Podľa ich analýz prišiel prvý veľký posun hranice dĺžky ľudského života na začiatku 20. storočia. Príchod antibiotík, očkovania, opatrenia na zníženie detskej úmrtnosti a mnohé ďalšie posunuli dĺžku života tam, kde by to človek z 18. či 19. storočia nečakal. V 80. rokoch 20. storočia sa posun hranice mierne spomalil a podľa výsledkov analýz dosiahol svoj vrchol na prelome milénií, teda približne v období, keď zomrela najstaršia obyvateľka našej planéty v histórii.

Výskum tiež tvrdí, že hranica dĺžky ľudského života nie je nutne stanovená eliminovaním rôznych chorôb. Nové lieky, zdravý životný štýl a vyhrávanie nad chorobami ju nemusí posunúť ďalej. Proces starnutie je zložitý a súvisí so základnou biológiou človeka a bunky. So svojimi tvrdeniami sú však opatrní. Netvrdia, že hranica 125 rokov je finálnou hranicou, ale tento svoj záver predpokladajú.

Uvidíme teda, či bola štúdia z 5. októbra 2016 finálnym rozsudkom maximálnej možnej dĺžky ľudského života. Čo si myslíte vy?

interez.sk (Lukáš M.), sciencealert.com