Pre niekoho je beh nočnou morou a poriadne sa zadýcha už len keď má prebehnúť niekoľko metrov, aby stihol električku. Iní zvládnu dokonca aj hodiny trvajúci maratón. Čo všetko však ľudské telo dokáže a ako ďaleko dokážeme zabehnúť bez prestávky?
Toto je najväčšia prekážka
Ako informuje Live Science, dôležité je definovať, čo vlastne dokáže človeka odhodlaného bežať takpovediac donekonečna, zastaviť. Držiteľom neoficiálneho rekordu je Dean Karnazes, ktorý v roku 2005 bez spánku zabehol 563 kilometrov. Podarilo sa mu to za tri a pol dňa.
V roku 2023 Harvey Lewis vytvoril rekord v špecifickom druhu pretekov, kedy bežci musia za hodinu zabehnúť okruh s dĺžkou 6,7 kilometra. Preteká sa dovtedy, kým na okruhu neostane už len jeden bežec. Lewis bol schopný prekonať 108 okruhov s tým, že na konci každého mu ostalo len niekoľko minút na oddych, kým musel začať ďalší. Celkovo zabehol 724 kilometrov, pričom ak zrátame zabehnuté hodiny, trvalo mu to 4,5 dňa.
Keďže ultramaratónci si často robia krátke prestávky, aby sa najedli, odskočili si na toaletu alebo (v závislosti od typu a dĺžky pretekov) trochu si pospali, neexistuje oficiálny rekord v najdlhšom behu bez zastávok. Ak by však existoval, najväčším obmedzením by zrejme bolo volanie prírody. Súhlasí s tým aj odborníčka z Harvardu Jenny Hoffman. Je držiteľkou svetového rekordu v najrýchlejšom pešom prekonaní Ameriky ženou. Podarilo sa jej to za 47 dní, 12 hodín a 35 minút.
Rekordy zrejme budú čoskoro prekonané
Podľa fyziológov má ľudské telo dobré predpoklady na to, aby zvládalo dlhodobú záťaž v podobe behu. Vo svaloch sme napríklad schopní skladovať značné množstvo energie a efektívna termoregulácia nám umožňuje vykonávať dlhodobejšiu fyzickú aktivitu, aj keď je teplo. Aj keď sa ľudské telo dokáže prispôsobiť, nebolo stvorené na prekonávanie extrémnych vzdialeností behom.
Odborníci si myslia, že ak počas behu neutrpíme žiadne poranenia, máme dostatočný tréning a dokážeme telu dodávať potrebné „palivo“, je neuveriteľné, čo telo dokáže, no nebolo na to stvorené. Ženieme ho teda do extrémov. Okrem už spomínaných fyzických faktorov zohráva dôležitú úlohu aj mentálna vytrvalosť a odolnosť.
Ak chce bežec prekonať obrovské vzdialenosti, musí byť schopný psychicky sa vyrovnať s bolesťou a únavou. Napriek všetkému sa o ultramaratón každoročne pokúša čoraz viac ľudí. V rokoch 1996 až 2020 vzrástla účasť o neuveriteľných 1 676 %. Je teda pravdepodobné, že doterajšie rekordy budú prekonané už čoskoro.
Nahlásiť chybu v článku